| Termín | Jazykovedná oblasť | Konceptualizácia v jazyku pôvodu | Príklad | Preklad zohľadňujúci obsahovú ekvivalenciu |
|
pragmalingvistika |
Nadväzujúca funkcia jazyka, ktorú plnia kontaktové prostriedky pri vítaní alebo lúčení. Ustálené formulácie, ktoré často používame pri stretnutí |
“Máš sa?” |
||
|
štylistika |
Prejav spočívajúci na fikcii, vymyslený, neskutočný, nereálny. |
Fiktívny beletrizovaný životopis napríklad uvádza fakty zo života konkrétnej osoby, využíva však jazykové prostriedky umeleckého štýlu a prvky imaginácie a fantázie, napr. fiktívne udalosti a zážitky (udalosti, ktoré sa v skutočnosti v živote danej osoby nestali alebo zážitky, ktoré nemala). |
fictional |
|
|
fonetika, fonológia |
Základná jednotka zvukovej roviny reči; hláska (vo fonetike). |
Hláska je fyzický jav reči, t. j. čo hovoriaci vyslovia a počujú. Napríklad, v slove banka je kvôli vplyvu fóny [k] fóna [n] vyslovená ako kombinácia nosovky a veláry [ŋ], čím sa menia výslovnostné vlastnosti tradičnej prednoďasnovej hlásky [n]. Toto špecifické postavenie artikulátorov pri výslovnosti určuje fyzickú vlastnosť hlásky a tak reprezentuje podstatu fóny. |
||
|
fonetika, fonológia |
Fonáciou (predpokladajúcou dych) vzniká hlas (pomocou fonačného orgánu - hrtanu). |
|
phonation |
|
|
fonetika, fonológia |
Základná jednotka zvukovej roviny (vo fonológií). |
Fonéma ako abstraktná realizácia fóny spadá pod druhý stupeň abstrakcie, vnímame ju ako sociálny jav a je reprezentovaná ako súbor vlastností jej fonetických a alofónnych variácii. V príklade fóny sme uviedli variáciu [n] ktorá môže byť prednoďasnová [n] alebo velárna [ŋ]. Aj napriek rôznym výslovnostným vlastnostiam vieme určiť, že tieto variácie (alofóny) sú hovoriacimi rozoznané ako fonéma [n]. Počet foném v slove určujeme podľa počtu hlások vyslovených v slove, napríklad slovo [baŋka] má 5 foném. |
||
|
fonetika, fonológia |
|
|||
|
fonetika, fonológia |
Jazykovedná disciplína skúmajúca materiálne javy a procesy zvukovej reči z hľadiska ich fyzickej stavby s ohľadom na ich funkciu pri dorozumievaní. |
Fonetika sa zaoberá fyzickými vlastnosťami hlások (na úrovni fón), pričom základným východiskom pozorovania je postavenie a správanie sa artikulátorov. |
||
|
fonetika, fonológia |
Jazykovedná disciplína skúmajúca zvukový systém jazyka s ohľadom na jazykovú (dištinktívnu alebo formotvornú) funkciu jednotiek. |
Fonológia skúma abstraktnú rovinu na úrovni foném, ich miesto a funkciu (dištintívna a formotvorná) v systéme daného jazyka. |
phonology |
|
|
fonetika, fonológia |
Skúma spájanie foném vnútri morfém a slov. Primárne sa sústreďuje na skúmanie možných kombinácií fón, ktoré môžu v danom jazyku stáť vedľa seba. |
Napríklad porovnávaním kombinácií fón v slovenskom jazyku sa zistilo, že slovenčina je jazyk založený na výslovnostných kontrastoch, keďže v 91,5% prípadoch vedľa seba môžu stáť veľmi odlišné fóny, čo sa týka ich fyzických vlastností. |
||
|
fonetika, fonológia |
Formant je koncentrácia energie v rečovom signáli merateľná akustickou spekrálnou analýzou; v príklade sú formanty vyznačné vysokou koncentrácou červených bodov. |
|
formant |
|
|
fonetika, fonológia |
Neznelé spoluhlásky. |
V slovenčine sú neznelé spoluhlásky p, t, ť, c, č, k, ch, s, š, f, k. |
||
|
fonetika, fonológia |
Počet kmitov za časovú jednotku (zvyčajne sekundu). |
|
frequency |
|
|
fonetika, fonológia |
Frekvencia kmitania hlasiviek. |
|
fundamental frequency |
|
|
futúrum → |
0 |
0 |
0 |
0 |

