| Termín | Jazykovedná oblasť | Konceptualizácia v jazyku pôvodu | Príklad | Preklad zohľadňujúci obsahovú ekvivalenciu |
|
fonetika, fonológia |
Typ hlásky vyznačujúci sa z fyziologického hlľadiska artikulačnou uvoľnenosťou nadhrtanových priestorov, akusticky a percepčne tónovosťou a jazykovo a funkčne slabikotvornosťou. |
Slovenské samohlásky sú napr. [a, e, i, o, u]. |
vowel |
|
|
fonetika, fonológia |
Termín odkazujúci na hlásky. |
V slove [baŋka] sú [b], [a], ŋ], [k] a [a] segmenty. |
||
|
fonetika, morfosyntax |
Postupné rozkladanie, respektíve rozčleňovanie rečového kontinua (prúdu reči, textu, reťazca) najmä na morfematicko-syntaktickej a na auditívno-fonetickej rovine. Patrí k základným operáciám deskriptívnej lingvistiky a jej výsledkom sú segmenty. |
Večer pôjdem do kina. Túto vetu môžeme segmentovať na tieto syntagmy: (ja) pôjdem; pôjdem do kina; večer pôjdem. |
||
|
fonetika, fonológia |
Sprievodná artikulačná črta (sprievodný artikulačný pohyb) pri výslovnosti spoluhlásky. |
V slove “bomba” sú pri výslovnosti oboch hlások [b] pery v kontakte, avšak v takej polohe, ktorá je charakteristická pre nasledujúcu samohlásku. V prípade [o] sú našpúlené, v príbade [a] sú v uvoľnenej polohe. |
||
|
konverzačná analýza, literárna teória |
1) Zvukosled vo verši; 2) sled replík v dialógu zviazaných rovnakou témou alebo funkciou. |
1) LACO NOVOMESKÝ |
1) sequence; |
|
|
séma → sémantický komponent |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
sémantická črta → sémantický komponent |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
štylistika, teória rečových aktov |
význam, ktorý má hovoriaci v úmysle, ale priamo (explictine) ho nekomunikuje |
„Autobus!” → implicitný význam: „Musíme bežať.” |
semantic implication |
|
|
sémantická zložka → sémantický komponent |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
sémantické pole → lexikálne pole |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
lexikológia |
v komponentovej analýze lexikálneho významu sémantický príznak, jednotka elementárneho zmyslu, najmenší komponent významu, ktorý nemožno ďalej deliť |
význam slova teplomer možno rozčleniť na sémantické komponenty: prístroj a meranie teploty, baromer na prístroj a meranie tlaku |
semantic component |
|
|
sémantický príznak → sémantický komponent |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
lexikológia |
náuka o význame jazykových jednotiek a zmenách významu |
0 |
semantics (this term is more frequent than lexicology in English linguistics) |
|
|
lexikológia |
náuka o významovej stránke jazykových jednotiek, časť sémantiky, postupuje sa v nej od formy k významu, t.j. od označujúcich prvkov k obsahu (opačne ako v onomaziológii); napr. aký je význam slova kniha? Odpoveď: hranatý predmet, ktorý obsahuje strany. |
0 |
semasiology |
|
|
lexikológia |
jednotka jazyka predstavujúca obsahovú stránku, význam lexémy, súbor sém ako najmenších významových zložiek slova |
lexéma hlava obsahuje tieto semémy: časť ľudského tela, myseľ, život resp. človek, zodpovedná osoba atď. |
sememe |
|
|
semiológia → semiotika |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
lexikológia |
náuka o znakových systémoch a všeobecnej teórii znaku, zahrňujúca aj jazykový znak |
0 |
semiotics |
|
|
fonetika, fonológia |
Úžinová, sykavá spoluhláska. |
V slovenčine sú to [s], [z], [ʃ], [ʒ]. |
||
|
signifikát → koncept |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
singulár → jednotné číslo |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
štylistika |
Situácia (vonkajšia) a vnútorná (psychika hovoriaceho), v ktorej prebieha komunikácia. |
miesto a čas realizácie textu, počet komunikantov, ich spoločné znalosti a vzájomný vzťah medzi nimi, presupozícia (predpoklady hovoriaceho) |
situational context |
|
|
syntax |
jeden zo základných typov syntaktickej konštrukcie; spojenie dvoch alebo viacerých plnovýznamových slov na základe syntaktického vzťahu |
vysoký strom, cesta domov, včera a dnes |
syntagm, phrase |
|
|
morfológia |
je to typ flexie (ohýbania), konkrétne tvorenie gramatických tvarov v rámci podstatného mena ako slovného druhu; vyjadrenie gramatických kategórií podstatného mena gramatickými tvarmi; v slovenčine skloňujeme pomocou (gramatických sufixov) |
chlap, chlapa, chlapom, atď |
||
|
slovotvorba |
výsledok slovotvorného procesu, v ktorom dochádza k skráteniu slova a zmene jeho štylistickej príznakovosti |
repre (reprezentácia), pneu (pneumatika) |
clipping |
|
|
fonetika, fonológia |
Fonicko-rytmická jednotka s jedným vrcholom zvučnosti fungujúca ako nositeľ všetkých suprasegmentálnych javov. |
V slove [slabika] sú tri slabiky - sla-bi-ka. |
syllable (in Slovak, a syllable carries all prosodic features) |
|
|
fonetika, fonológia |
Spoluhlásky s vysokým stupňom sonórnosti (tónovosti) a zvučnosti, ktoré môžu tvoriť jadro slabiky. |
V slovenčine sú to spoluhlásky [r̥, ŕ̥, l̥, ĺ̥] ak sú v pozícií medzi dvoma spoluhláskami ako napríklad v slove vlk, vrt, atď. |
||
|
sociolingvistika, štylistika |
Vrstva špeciálnych nespisovných výrazov národného jazyka používaných v súkromnom alebo neoficiálnom prostredí v obmedzenom okruhu ľudí, ktorí sa zaoberajú tou istou činnosťou alebo majú rovnakú sféru záujmov. |
oxidovať, vypadni, opica |
||
|
lexikológia |
súbor nespisovných jazykových (najmä lexikálnych) prostriedkov, ktoré sú typické v súkromnej, neoficiálnej, spontánnej komunikácii istej spoločenskej, vekovej al. záujmovej skupiny |
cvičko (cvičenie), vegetovať (oddychovať), číňan (čínsky obchod) |
slang |
|
|
morfológia |
slovo odvodené od slovesa pomocou prípony -ie a, ktoré sa vo vete správa ako podstatné meno, t.j. plní funkciu podmetu i predmetu; napriek tomuto prekrývaniu s podstatným menom, tradične sa zaraďuje k neurčitým tvarom slovesa |
Čítanie rozvíja slovnú zásobu. |
gerund |
|
|
syntax |
neurčitý slovesný tvar, ktorý má zmiešané kategórie slovesa a mena; tvorí sa morfémou -ie, pripojenou ku kmeňu trpného príčastia |
jedenie, pletenie, založenie |
verbal noun, in English also gerund |
|
|
syntax |
prísudok, ktorý je vyjadrený sponovým slovesom a menom |
Alena je učiteľka. Neskôr sa stal prezidentom. |
nominal predicate |
|
|
syntax |
jeden z dvoch hlavných typov prísudku (popri slovesno-mennom prísudku); vyjadruje sa určitým tvarom slovesa nesúcim všetky gramatické kategórie |
Stará mama vyšíva. Klára sa na mňa hnevá. |
verbal predicate |
|
|
morfológia, syntax |
gramatická kategória slovesa medzi dejom a jeho agensom, v ktorej rozlišujeme, či (1) je podmet vykonávateľ deja (aktívum, činný rod), alebo (2) či je dejom zasiahnutý (pasívum, trpný rod) |
1) Objednal náhradné diely. |
voice (in verbs) |
|
|
morfológia, syntax |
gramatická kategória slovesa, v ktorej rozlišujeme, či (1) činnosť je/bude ukončená, nebude sa v nej pokračovať (dokonavý vid), alebo (2) či je neukončená, resp. nemáme informáciu o dosiahnutí cieľa (nedokonavý) |
1) Urobím to, keď deti zaspia. |
this concepts does not exist in English; the grammatical category of aspect is close to it |
|
|
syntax |
základný vetný člen, ktorý je hlavným (a často jediným) členom prísudku (v slovesnom prísudku); menný prísudok je zložený zo sponového (alebo kategoriálneho) slovesa a podstatného alebo prídavného mena, číslovky a pod. |
Anka píše. Miška je pekná. |
||
|
morfológia |
slovný druh, ktorým pomenúvame (1) činnosť, (2) stav, (3) vzťah, (4) vlastnosti; podľa významu sú plnovýznamové (činnostné, stavové; predmetové, bezpredmetové) a neplnovýznamové (pomocné, modálne, fázové, sponové); |
1) Hovorí príliš potichu. |
||
|
štylistika |
Zakladá sa 1) na spojení dvoch významovo rozličných slov s rovnakým alebo podobným znením alebo 2) na zámerne podobne znejúcich slov. |
1) kladne o Kladne: o matematike prevažne vážne; Narodil som sa v znamení Váh / v Žiline, kde tečie rieka Váh./ Som vážený človek od Váhu, keď neváham, mávam odvahu. (Ľ. Feldek: Vlastný životopis) |
pun |
|
|
slovná zásoba → lexikón |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
slovník → lexikón |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
lexikografia |
graficky vyčlenené slovo v slovníku, v encyklopédii, obyčajne zaradené abecedne, majúce príslušné formálne záhlavie a výklad, v prípade prekladového slovníka ekvivalent v cudzom jazyku |
|
dictionary entry |
|
|
morfológia |
skupina slov so zhodnými syntaktickými, morfologickými a sémantickými vlastnosťami, pre ktoré platia rovnaké gramatické kategórie; keďže slovenčina je flektívny jazyk s bohato zastúpenými gramatickými morfémami, slovné druhy členíme na (1) ohybné a (2) neohybné |
1) podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá 2) príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia |
part of speech, word class |
|
|
lexikológia |
základná jednotka jazyka charakterizovaná odlišným spôsobom v rámci rôznych jazykových rovín; voľne premiestniteľná formálno-významová jazyková jednotka, skladajúca sa z morfém, s pomenúvacou a označovacou funkciou, zahŕňajúca súbor slovných tvarov |
učiteľ, dom (vrátane slovných tvarov domu, dome, domy, domov, domom), prečo |
||
|
syntax |
poradie slov vo vete; v slovenčine (ktorá je syntaktickým jazykom) je slovosled relatívne voľný (je daný aktuálnym členením, okrem neho sa parciálne uplatňuje aj gramatický princíp (pri atribúte) a rytmický princíp (pri proklitikách a enklitikách) |
Mama ma naučila spievať. Spievať ma naučila mama. |
word order |
|
|
slovotvorná predpona → prefix |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
slovotvorná prípona → sufix |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
slovotvorba |
časť odvodeného slova, ktorá ostane po odtrhnutí afixu a ktorá je nositeľom lexikálneho významu |
riaditeľňa - riaditeľ- slovotvorný základ |
base |
|
|
sociológia, štylistika |
Metaforicky ju môžeme objasniť ako fakt, že spoločnosť ako celok má pocit spolupatričnosti. Prejavuje sa to vo frekvencii a v intenzite vzájomnej komunikácie medzi rôznymi sociálnymi skupinami, v spôsobe ich komunikácie alebo aj vo výbere jazykových prostriedkov v komunikácii. |
Prejavuje sa v interakcii sociálnych skupín rôznych kategórií, ako sú trieda, rasa a etnická príslušnosť, kultúra, národnosť, náboženstvo, pohlavie, sexuálna orientácia a vek. Ak je frekvencia, intenzita interakcie väčšia a používajú sa v nej jazykové prostriedky odrážajúce rovnaký sociálny status, tak je miera sociálnej kohézie vyššia a sociálna vydialenosť menšia. |
||
|
štylistika, sociolingvistika |
sociálne nárečie, sociálny dialekt, forma jazyka viazaná na istú spoločenskú skupinu ľudí. |
Narpr. Jazyk itéčkárov |
diastratic variety / sociolect / social dialect |
|
|
fonetika, fonológia |
Sonanta je jadro slabiky s najvyšším stupňom sonority (nositeľ slabičnosti) . |
V slovenčine sú to samohlásky, dvojhlásky, r a l, ktoré sa nachádzajú medzi dvoma spoluhláskami. |
sonant |
|
|
fonetika, fonológia |
Sonóry sú tónové spoluhlásky, v akustickom spektre ktorých sú v prevahe tónové zložky nad šumovými. |
V slovenčine sú to [m], [n], [ň], [l], [ĺ], [r], [j], [v]. |
||
|
fonetika, fonológia |
zvučnosť |
Vlastnosť sonór, ktorá ich na škále zvučnosti približuje k samohláskam. |
||
|
fonetika, fonológia |
Spektrálnoanalytický zápis reči. |
|
||
|
sociolingvistika, štylistika |
reprezentatívny útvar národného jazyka jednotný na celom území; „najvyššia“, „prestížna“ celonárodná varieta/forma jazyka, jazyk, ktorý má (aj) jednu alebo viacero štandardizovaných, normovaných podôb, teda jazyk, ktorý má jednu alebo viacero variet. |
Jazyk, ktorý sa používa v úradných a oficiálnych dokumentoch, v médiách - v tlači, rozhlase, novinách a v televízii. |
standard language |
|
|
morfológia |
neohybný slovný druh, ktorý vyjadruje syntaktický vzťah medzi (1) vetnými členmi v jednoduchej vete alebo medzi (2) vetami v súvetí |
1) Peter a Tomáš sú bratia. 2) Peter povedal, že Tomáš mu veľmi pomohol. |
conjunction |
|
|
fonetika, fonológia |
Kombinácia spoluhlások na konci, uprostred alebo na konci slabiky. |
tvrdosť, text, vlk, |
||
|
morfológia, syntax |
sloveso vyjadrujúce stav, po ktorom nasleduje predikatívny výraz (podstatné meno, prídavné meno, príslovka). V syntaxi spolu tvoria slovesno-menný prísudok |
Zimy sú tu chladné. Zdáš sa unavený. |
linking verb, copular verb, copula |
|
|
sponové sloveso → spona |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
fonetika, fonológia |
Postavenie artikulačných orgánov vytvarajúcich druh prekážky, ktorá sa stavia do cesty fonačnému prúdu. |
Podľa druhu prekážky delíme spoluhlásky na okluzíva, frikatívy, polozáverové spoluhlásky, polosamohlásky, atď. |
||
|
morfológia |
sloveso, ktoré vyjadruje postoj, stav, zmenu stavu (nepodliehajúcu vôli) |
Obľubuje čokoládu. Všetko kvitne. Bielizeň uschla. |
||
|
fonetika, fonológia |
Najmenšia jednotka, kt. Je nositeľkou metra (metrum - základná rytmická jednotka verša). Stopa sa skladá z ťažkej doby a ľahkej doby. |
Vo verši Dýchlo z dvorov prischlou vôňou sena sú slabiky dých-, z dvo-, pris-, vô-, se-, ťažké doby, a zvyšok sú ľahké doby. Preto je možné tento erš rozdeliť do stôp následovne: Dýchlo I z dvorov I prischlou I vôňou I sena. |
||
|
pragmalingvistika, štylistika |
Komunikačná stratégia, pri ktorej sa hovoriaci v určitých výpovediach (s negatívnym obsahom, napr. pri kritike adresáta) rozhodne nerešpektovať “tvár” adresáta, rozhodne sa povedať niečo priamo, explicitne. |
Nasledujúca výpoveď neobsahuje žiadne zdvorilostné výrazy, explicitne vyjadruje rozkaz: “Uprac si izbu!” |
negative politeness strategy |
|
|
pragmalingvistika, štylistika |
Pozitívna zdvorilosť: jej cieľom je vytvoriť pozitívny vzťah medzi komunikujúcimi stranami; zohľadňuje potrebu človeka byť rešpektovaný a pochopený. Priame rečové akty a narušenia Griceových zásad možno považovať za aspekty pozitívnej zdvorilosti, pretože prejavujú presvedčenie o tom, že vzťah medzi komunikačnými partnermi je dostatočne silný na to, aby sa vyrovnal s tým, čo by sa bežne považovalo za nezdvorilé (v bežnom chápaní tohto slova); vyjadrujú uvedomenie si hodnôt komunikačného partnera, ktoré spĺňajú potrebu človeka byť akceptovaný. |
použitie dôvetku namiesto priamej otázky: “Boli ste v obchode, však? “ vyjadrenie záujmu, starostlivosti o komunikačného partnera: “Nebol si tu dlho, či áno?”, používanie eufemizmov: “Je už trochu chytený (vo význame opitý). |
||
|
fonetika, fonológia |
Začiatočná fáza slabiky. |
|||
|
morfológia |
tvorenie 2. a 3. stupňa prídavného mena alebo príslovky s cieľom vyjadriť komparatív a superlatív istej vlastnosti, t.j. väčšiu, resp. najvyššiu mieru vlastnosti |
lepší, najlepší; lepšie, najlepšie |
||
|
subjekt → podmet |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
substantívum → podstatné meno |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
substantívum verbále → slovesné podstatné meno |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
slovotvorba |
slovotvorný prostriedok pripájaný za slovotvorný základ a obsahujúci minimálne jednu derivačnú morfému |
kráľ-ovstvo, piv-áreň |
suffix |
|
|
morfológia |
3. stupeň pri stupňovaní prídavných mien a prísloviek, najvyššia miera vlastnosti pri porovnávaní |
najlepší, najlepšie; nanajvýš spokojný |
superlative degree |
|
|
fonetika, fonológia |
Termín suprasegment je možné použiť ako synonymický ekvivalent ktoréhokoľvek prozodického javu. |
Typické suprasegmenty sú: kvantita, pauza, tempo reči, rytmus, prízvuk, dôraz, tónovosť. |
||
|
syntax |
spojenie dvoch alebo viacerých jednoduchých viet tvoriace významový celok |
0 |
there is no appropriate equivalent in English; a sentence consisting of two or more main or subclauses; possible synonyms include compound sentence, complex sentence or compound-complex sentence |
|
|
syntax |
podraďovacie súvetie vyjadrujúce, že dej vyjadrený vo vedľajšej vete je dôsledkom deja vyjadreného v hlavnej vete (typické spojky aby, preto, teda, atď.) |
Neučil som sa, preto som ani nemohol test úspešne napísať. |
a type of adverbial clause expressing purpose |
|
|
syntax |
priraďovacie súvetie vyjadrujúce, že deje v hlavnej vete a vedľajšej vete si navzájom odporujú (typické spojky ale, avšak, atď.) |
Dnes mu už nezavolám, ale zajtra sa mu určite ozvem. |
compound sentence expressing contrast |
|
|
syntax |
podraďovacie súvetie, v ktorom vedľajšia veta vyjadruje dôvod, pre ktorý sa dej v hlavnej vete uskutočnil (typické spojky veď, totiž, atď.) |
Pridal som sa, veď čo mi iné ostávalo. |
a type of adverbial clause expressing reason |
|
|
syntax |
priraďovacie súvetie vyjadrujúce, že dej vo vedľajšej vete má vyššiu intenzitu než dej v hlavnej vete (typická spojka ba) |
Na prednášky nechodil, ba ani seminárov sa nezúčastňoval. |
this concept does not exist in English |
|
|
syntax |
priraďovacie súvetie vyjadrujúce, že ak sa neuskutoční dej v hlavnej vete, neuskutoční sa ani dej vo vedľajšej vete (typická spojka alebo) |
Buď to napíšeš správne, alebo dostaneš zlú známku. |
compound sentence expressing the relationship of alternatives |
|
|
syntax |
priraďovacie súvetie vyjadrujúce voľnú súvislosť medzi dejmi vo vetách (typická spojka a) |
Mama ma naučila spievať a otec ma naučil prácam okolo domu. |
compound sentence expressing addition |
|
|
lexikológia, sémantika, štylistika |
Významový vzťah medzi jazykovými jednotkami založený na sémantickej, slovnodruhovej a syntaktickej ekvivalencii, rovnoznačnosť |
synonymický rad: plakať- nariekať-bedákať; novina – správa, skryť – schovať, vybaviť – zariadiť |
||
|
lexikológia, štylistika |
slovo, ktorého význam je podobný (al. zhodný) s významom iného, formálne odlišného slova; môže byť úplné, čiastočné, štylistické, ideografické a pod. |
jazykoveda – lingvistika, dejepis – história, utekať – bežať, najesť sa – napratať sa |
||
|
fonetika, fonológia |
Slová, ktoré samé o sebe nenesú význam. |
Sú to slovné druhy ako napríklad častice, spojky, predložky. |
function word, (in Slovak, it is any word not carrying meaning (prepositions, etc.). In Slovak, these word classes don’t play a role in sentece stress.) |
|
|
syntagma → sklad |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
štylistika, sociolingvistika |
tvoria ju tieto zložky: |
Ak niekto pozýva svojho priateľa na večierok, je komunikátorom, pozvanie na večierok je komuniké, ak toto pozvanie posiela prostredníctvom sociálnej siete - tá je komunikačným kanálom a priateľ je v tomto prípade komunikantom. |
||
|
štylistika |
Spôsob prejavu, ktorý vzniká cieľavedomým výberom, zákonitým usporiadaním a využitím jazykových i mimojazykových prostriedkov so zreteľom na tematiku, situáciu, funkciu a zámer autora |
hovorový, náučný, administratívny, rečnícky, esejistický, apod. |
style |
|
|
štylistika |
Základná jednotka štylistiky, pomocou ktorej sa tvorí istý štýl textu. Je to výrazový prostriedok, ktorý má systémovo vymedzenú slohovú hodnotu (význam). Ako štylémy sa uplatňujú prvky všetkých rovín jazykového systému, ak sa pokladajú za štylistické prostriedky, ktoré možno funkčne využiť v jednotlivých typoch textov. |
príklady na zvukové štylémy: paronomázia - využíva opakovanie slovných základov v odvodených slovách: I my, vlastenci a bratové, slavme slavně slávu Slávúv slavných; aliterácia |
styleme/style marker |
|
|
štylistika |
Vlastnosť jazykového prvku, ktorá ho funkčne špecifikuje vzhľadom na štýl, žáner alebo zámer autora. |
hovorová lexika |
stylistic markedness |
|
|
lexikológia |
druh synonyma, ktoré je významovo totožné s iným slovom, ale odlišuje sa istým štylistickým príznakom (expresívnosť, hovorovosť, knižnosť, terminologickosť, slangovosť a pod.) |
pozerať – kukať (neformálne), zubár – stomatológ(formálne), jesť – žrať (expresívne) |
stylistic synonym |
|
|
štylistika |
Náuka o štýle, najmä jazykovom. |
Pojednáva o podstate štýlu, jeho druhoch, o výstavbe jazykových prejavov (textov) a o štýlovom rozvrstvení jazykových prostriedkov. Skúma spôsob výstavby jazykového prejavu (komunikátu), t.j. spôsob spracovania obsahu a využitie jazykových prostriedkov (výber a ich usporiadanie). Po stránke jazykovej závisí štýlová vycibrenosť najmä na vhodnom výbere slov, na plynulé stavbe viet a na ich spojenie do súvislého textu. |
||
|
štylistika |
Faktory formujúce text v priebehu jeho tvorenia; subjektívne: osobné vlastnosti a danosti autora, jeho poňatie témy, vzdelanie, záujmy, atď.; objektívne: adresát, komunikačná situácia, prostredie, predmet komunikácie, inventár dorozumievacích prostriedkov. |
Náš prejav sa bude líšiť od toho, či hovoríme s niekým známym alebo neznámym, či povoríme s niekým súkromne alebo verejne, či na istú tému píšeme alebo o nej rozprávame v kruhu priateľov. |
determinant of style |
|
|
fonetika, fonológia, štylistika |
Varianty výslovnosti líšiace sa na základe štylistickej diferenciácie jazyka. |
Neutrálny (bežne používaný), vysoký (deklamačný, t.j výrazný prednes veršov al. štylizovanej prózy zdôrazňujúci zvukové kvality pri recitácii textu; divadelný herecký prejav, pri ktorom hlas vyniká nad mimiku, gestá, pohyb)a nízky štýl (familiárny). |
accents |

