| Termín | Jazykovedná oblasť | Konceptualizácia v jazyku pôvodu | Príklad | Preklad zohľadňujúci obsahovú ekvivalenciu |
|
štylistika, sociolingvistika, pragmalingvistika |
Zakázaný, nedotknuteľný; jazykový prostriedok, ktorého používanie podlieha zákazu z dôvodu predovšetkým náboženských alebo spoločenských |
jemine vzniklo spojením slov Jesus Domine, pretože meno božie bolo tabuizovaný jazykový prostriedok |
||
|
lexikológia |
slovo, ktoré je významovo zhodné s iným, ale používa sa v istom zemepisnom a sociálnom prostredí |
zemiaky – bandurky, grule, dedina – valal, demikát – bryndzačka |
||
|
štylistika |
základná, východisková zložka výpovede, to, o čom sa vo výpovedi hovorí/píše. |
témou básne Marína je láska |
topic, theme |
|
|
fonetika, fonológia |
Prozodický jav vznikajúci časovou moduláciou fonačného prúdu. Termín odkazuje na rýchlosť, ako sa jazykové jednotky artikulujú. |
0 |
||
|
štylistika |
Obsahovo aj formálne relatívne celistvý, uzavretý, spojitý útvar znakovej povahy, výsledok zámernej komunikačnej aktivity jednotlivca alebo komunikačných partnerov, v určitej situácii s určitým komunikačným cieľom, stelesňujúci v sebe zároveň kreatívny proces jeho tvorby (Slovník cudzích slov) |
prednáška, mail, sms správa |
||
|
všeobecná lingvistika |
Text opisuje analogicky podľa vety a vysvetľuje ho v podstate na základe syntaktických a sémantických podmienok koherencie ako sled viet: skúma pravidlá spájania viet , štruktúrovanie textu na odseky, tematické bloky, textové úseky a ich hierarchiu, v ktorých hrá úlohu aj sémantika, teda skúma aj kompozíciu textu; v českej textovej lingvistike sa dôraz kládol na aktuálne vetné členenie (známe vs. neznáme).Skúma jazykovú výstavbu textu ako jednotky najvyššej jazykovej roviny z hľadiska využívania prostriedkov nižších rovín (odkazovacích prostriedkov, konektorov. Skúma aj úlohy nejazykových prostriedkov pri výstavbe textu (mimika, gestá situácia). |
Vo svojich začiatkoch vyšla zo systémového z predpokladu, že text vzniká „zdola” pomocou formálnych vzťahmi medzi vetami ako elementárnymi textovými jednotkami, pričom vzťahy medzi vetami sa vytvárajú prostredníctvom gramatických a lexikálnych prostriedkov, resp. reťazením viet pomocou formálnych operácií. Zreťazenie vzniká napr. opakovaním pomenovania: napr. Rozhodol sa pre ženu. Žene totiž veril. (Podstatné meno môže byť pritom okrem atribútu doplnené aj o determinátormi ten, tento, onen, taký, menovaný apod.) Inou možnosťou je substitúcia substantíva zámenom napr. Rozhodol sa nakoniec pre sedaciu súpravu. Tá je pohodlnejšia. |
text linguistics |
|
|
štylistika |
Textúra je kľúčovým javom v textovej analýze, ide celý súbor jazykových čŕt textu, ktoré prispievajú k jeho celostnosti: textovú súdržnosť, koherenciu, lineárne štrukturovanie atď. Textúra je základom jednoty a sémantickej nadväznosti v texte. Akýkoľvek text, ktorý nemá štruktúru, by bol jednoducho len súborom navzájom izolovaných viet, ktoré nemajú vzájomný vzťah. |
prítomnosť štruktúrnej prepojenosti sa prejavila v použití viacerých kohéznych prostriedkov (zámeno, vynechanie susbtantív vo vetách nasledujúcich po úvodnej vete a použitie spojok); lexikálnou kohéziou (prepojením slov, ktoré sú sémanticky prepojené, napríklad krádež - zlodej, klenotníctvo - hodinky). |
texture |
|
|
fonetika, fonológia |
Zvuk tvorený kmitaním vzduchu s periodickým priebehom frekvencií (je podstatou samohlások.) |
0 |
||
|
fonetika, fonológia |
Tónická slabika je prízvučná slabika. |
tonic (syllable) |
||
|
slovotvorba |
postup, pri ktorom sa za účelom tvorby nového slova používa súbor gramatických morfém |
hr-ať → hr-a; vysyp-ať → vysýp-ať |
English word formation does not have absolute equivalent of the given term. A similar word process in the English language is referred to as conversion. |
|
|
tranzitívne sloveso → prechodné sloveso |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
syntax |
gramatický slovesný tvar, charakteristický združením niektorých slovesných a niektorých adjektiválnych kategórií; v slovenčine sa tvorí tvarotvornou príponou -tý alebo -ný. |
siaty, maslený, spomalený |
participle
|
|
|
morfológia |
neurčitý slovesný tvar, ktorý nevyjadruje gramatické kategórie osoby, čísla, času; tvoríme ho pridaním koncoviek -ný, -ený, tý; vyjadruje dej predchádzajúci inému deju, tvorí pasívum; s podmetom sa zhoduje v rode, čísle a páde; skloňuje sa podľa vzoru pekný |
Vybraný tovar je v zľave. Tovar je kupovaný v obchodoch. |
||
|
morfológia, syntax |
člen kategórie slovesného rodu, pomocou ktorého vyjadríme, že podmet je zasiahnutý dejom, pričom agens môže, ale nemusí byť explicitne vyjadrený; cieľom je sústrediť pozornosť na dej, nie na pôvodcu deja; oproti angličtine sa v slovenčine používa v nižšej miere; tvoríme ho pomocou prechodného slovesa byť a trpného príčastia |
Tento druh je u nás chránený. |
passive voice |
|
|
fonetika, fonológia |
Čas, počas ktorého trvá výslovnosť hlásky. |
V slovenčine je nabadateľnejší rozdiel v dĺžke hlások pri porovnaní krátkych a dlhých vokálov, kde travanie dlhého vokálu je raz také ako krátkeho vokálu. |
duration |
|
|
slovotvorba |
tvorenie nových slov z už existujúcich slov tromi spôsobmi, t.j. odvodzovaním, skladaním a skracovaním |
odvodzovanie - dieťa+ -tko → dieťatko; skladanie - auto + škola → autoškola; skracovanie - Doc., ul. |