| Termín | Jazykovedná oblasť | Konceptualizácia v jazyku pôvodu | Príklad | Preklad zohľadňujúci obsahovú ekvivalenciu |
|
nárečie → dialekt |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
nemotivovanosť → arbitrárnosť |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
fonetika, fonológia |
Nenapäté samohlásky sú samohlásky pri artikulácií krotých dochádza k menšej sile napnutia (tenzie) svalov artikulačných orgánov. |
|
||
|
štylistika |
ústny jazykový prejav akéhokoľvek štýlu a žánru, realizovaný v bežnej dorozumievacej sfére. |
Jazyk, ktorý používame v komunikácii v rodine, s priateľmi, jazyk používaný v neoficiálnych bežných každodenných situáciách. |
||
|
slovotvorba |
novoutvorený jazykový prostriedok; lexéma, ktorú používatelia jazyka vnímajú ako novú |
demo, bit, USB kľúč, |
||
|
morfológia |
a) sloveso, po ktorom nasleduje predmet, pričom tento predmet je v inom ako bezpredložkovom akuzatíve; b) niektorí jazykovedci sem zaraďujú aj bezobjektové slovesá |
a) Hovoril som s ním. |
this concept does not exist in English; it is a type of a transitive verb, namely a verb followed by the object in grammatical cases other than the Accusative |
|
|
syntax |
sprostredkované vyjadrenie výroku; rozprávač vyjadruje, čo daná osoba povedala; v slovenčine sa čas slovesa v nepriamej reči zachováva (na rozdiel od angličtiny). |
Ondrej povedal, že dnes nebude môcť prísť. |
indirect speech |
|
|
pragmalingvistika |
Výpoveď, ktorá vyjadrí nejaký význam nepriamo, implicitne. |
Zdá sa, že je tu veľmi teplo - nepriamo žiadame, aby niekto otvoril okno |
||
|
morfológia |
zámeno, obyčajne odvodené od opytovacieho zámena (kto, čo, kde, a pod.), vyjadrujúce neurčitosť alebo ľubovoľnosť |
niekto, niečo, dakde, hocikam, voľačo |
||
|
morfológia |
neurčitý slovesný tvar, základný tvar slovesa v slovenčine zakončený koncovkou -ť |
čítať, robiť, vedieť, atď. |
infinitive |
|
|
syntax |
základný (neurčitý) tvar slovesa (tak, ako sa objavuje v slovníkoch); nie je možné určiť žiadnu gramatickú kategóriu; v slovenčine spravidla končí príponou -ť. |
robiť, predstierať, musieť, obsahovať |
||
|
morfológia |
tvar slovesa, ktorý je súčasťou celkovej paradigmy slovesa, ale nemôžeme pri ňom určiť gramatické kategórie osoba, číslo, spôsob, čas |
činné príčastie, trpné príčastie, prechodník, neurčitok, slovesné podstatné meno |
||
|
fonetika, fonológia |
Zrušenie fonologických vlastností, kt. rozlišujú členy fonologických protikladov, v slovenčine rozoznávame niekoľko neutralizácii, napr. znelosti, difúznosti, sykavosti. |
tridsať → triccať; predsa → precca |
||
|
syntax |
vedľajší vetný člen rozvíjajúci podstatné meno, v slovenčine najčastejšie vyjadrený podstatným menom v genitíve, príp. inom páde, alebo infinitívom, či príslovkovým výrazom |
cesta domov, okraj lesa, ochota pracovať, umenie počúvať, mesto Prešov |
post-modifier |
|
|
novotvar → neologizmus |
0 |
0 |
0 |
0 |