| Termín | Jazykovedná oblasť | Konceptualizácia v jazyku pôvodu | Príklad | Preklad zohľadňujúci obsahovú ekvivalenciu |
|
morfológia |
gramatická kategória podstatného mena; v slovenčine má 6 členov: Nominatív, Genitív, Datív, Akuzatív, Lokál, Inštrumentál (Vokatív zanikol, v súčasnej slovenčine je identický s nominatívom); pádové tvary podstatného mena súhrnne predstavujú skloňovanie daného podstatného mena |
N chlap, G chlapa, D chlapovi, A chlapa, L (o) chlapovi, I (s) chlapom |
||
|
fonetika, fonológia |
Zmäkčenie (velár) pred samohláskou i pomocou posunu ich miesta výslovnosti na podnebie. jazyk musí byť v prednom vysokom postavení približujúcom sa k postaveniu pri samohláske i alebo spoluhláske j už počas výslovnosti predchadzajúcej (palatalizovanej) spoluhlásky. |
K palatalizácii dochádza v slove nie. |
palatalisation (In English it is any articulation with the tongue moving towards the hard palate.) |
|
|
morfológia |
súbor gramatických tvarov slova, súhrn všetkých tvarov slova |
slovo “chlap” má paradigmu s 12 tvarmi |
paradigm |
|
|
syntax, štylistika |
Syntaktické spojenie charakterizované gramatickou nezávislosťou jedného vetného člena alebo vety od druhej, súradný pomer vetných členov, súradnosť (juls.savba). Pravá parataxa – vzťah rovnocennosti, bez diferencovania. |
Príkladom na pravú parataxu je výpoveď: Nikoho nepočul a nevidel. |
parataxis (Anglický termín predstavuje čiastočný ekvivalent, označuje voľné radenie skladov a viet, bez koordinácie alebo subordinácie. Tiež sa nazýva “aditívny štýl”. Parataxis sa niekedy používa ako asyndetón, v ktorom sú sklady a vety koordinované bez spojok a spájacích výrazov.) |
|
|
frazeológia, paremiológia |
náuka o prísloviach, porekadlách, pranostikách, riekankách a pod. |
skúma pôvod, význam a spôsob výskytu parémií |
||
|
lexikológia |
slovo zvukovo a gramaticky podobné, ale významovo odlišné |
sud – sad, hudobný – chudobný, umelý – umelecký |
||
|
particípium → príčastie |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
partikula → častica |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
pasívum → |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
fonetika, fonológia |
Prozodický jav vznikajúci časovou moduláciou fonačného prúdu. K pauze dochádza pri potrebe nádychu počas rozprávania alebo pri ukončení myšlienky. |
Ak dnes prídeš, (pauza) poviem ti to. (pauza) |
||
|
pragmalingvistika |
Výpoveď obsahujúca sloveso (predikát), ktorým hovoriaci nielen opisuje, ale i realizuje svoj komunikačný zámer. |
Nasledujúca výpoveď obsahuje sloveso varujem ťa, ktoré vyjadruje komunikačný zámer hovoriaceho: “Varujem ťa, aby si tam nechodil.” |
performative act |
|
|
pragmalingvistika |
Výpoveď, ktorá predstavuje zamýšľaný alebo skutočný efekt ilokučného aktu. |
Výrok sobášiaceho úradníka alebo duchovného: “Vyhlasujem vás za manželov,” zmení žennícha a nevestu na manželov. |
perlocutionary act |
|
|
sociolingvistika/ štylistika |
Súhrnný názov, ktorý označuje hybridné a kontaktné jazyky slúžiace pôvodne na komunikáciu pri obchodných vzťahoch, na komunikáciu s misionármi alebo kolonizátormi. Slovná zásoba a gramatika pidžinu je založená aspoň na dvoch jazykoch (môže ich byť aj viac). Vzniká z urgentnej potreby vzájomnej komunikácie medzi dvoma jazykovými a kultúrnymi komunitami. Ak sa stane rodným jazykom nejakej komunity, stáva sa kreolom. |
Chinese Pidgin English (anglický pidžin v Čine), Indian Butler English (anglický pidžin v Indii), Hawaiian Pidgin English (anglický pidžin na Havaji) |
||
|
morfológia |
sloveso, ktoré má vlastný význam; môže byť samo o sebe predikátom |
čítať, šiť, vlastniť, ísť, a pod. |
||
|
pluralia tantum → pomnožné podstatné meno |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
syntax |
základný vetný člen, pôvodca deja; vyjadruje sa podstatným alebo prídavným menom, zámenom, prípadne číslovkou |
Martin nepríde. Nevidiaci chodia často s bielou paličkou. Oni sa vždy potešia. Prihlásili sa štyria. |
subject |
|
|
morfológia |
typ gramatickej kategórie slovesného spôsobu, ktorý vyjadruje podmienku, za ktorej sa dej môže alebo mohol konať, t.j. vyjadrujeme podmienku v prítomnosti alebo v minulosti; súčasťou sloveného tvaru je častica “by” |
Mohla by som prísť o piatej. Mohol si mi to povedať, bola by som prišla skôr. |
this concept does not exist in English; the Slovak grammatical function is fulfilled by the English modal verb “would” |
|
|
syntax |
syntaktické spojenie dvoch nerovnocenných viet, hlavnej (nadradenej) a vedľajšej (podradenej) vety |
Včera som nemohla prísť, pretože som bola chorá. |
complex sentence |
|
|
morfológia |
ohybný slovný druh, plnovýznamové slovo pomenúvajúce osobu, vec, zviera, vlastnosť, dej, pocit; gramatické kategórie zahŕňajú rod, číslo, pád, vzor |
otec, pero, pes, sila, prelet, radosť |
||
|
pojem → koncept |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
lexikológia |
antonymum, ktoré vyjadruje protiľahlý bod na polárnej škále, pričom členy opozitnej dvojice nepokrývajú celý pojem a dávajú tým priestor ďalšej možnosti (nie X ≠ Y) |
dobrý – zlý (nie dobrý ≠ zlý), lacný – drahý, vysoký – nízky |
antonym in narrow sense, antonym proper |
|
|
syntax |
syntaktické konštrukcie na hranici medzi vetou a vetným členom buď s neurčitým slovesným tvarom (napr. prechodník alebo neurčitok) alebo menným výrazom; používajú sa na zhustenie prejavu (podanie väčšieho množstva informácii menším počtom slov) |
Idúc z práce, zastavila sa kúpiť večeru. Nútiš ma nevravieť pravdu. |
non-finite relative clauses |
|
|
sémantika, lexikológia, štylistika |
Jav spočívajúci v tom, že jazykové jednotky majú viac navzájom rôzne súvisiacich a štruktúrovaných významov, významové spektrum. |
hlava: časť ľudského tela, sídlo rozumu a pamäti, vedúca osobnosť, |
||
|
morfológia |
podstatné meno, ktoré formálne má tvar plurálu, aj keď pomenúva jednu vec alebo množstvo |
pľúca, Tatry, nožnice, ústa, husle, dvere, kiahne, financie, reálie |
pluralia tantum noun |
|
|
morfológia |
sloveso, ktoré nemá vlastný význam; a teda nemôže byť samo osebe prísudkom, je súčasťou zloženého prísudku, a teda plný význam nadobúda až v spojení s infinitívom plnovýznamového slovesa (fázové, modálne, limitné) alebo s menným výrazom (sponové, kategoriálne); najtypickejšie sú (1) fázové, (2) modálne, a (3) sponové slovesá |
1) začať, prestať; 2) môcť, musieť, smieť; 3) byť, zdať sa, vyzerať, mať (hotové) |
the term and the concept covering the same types of verbs does not exist in English; English uses the term “auxiliary” only for groups 2 and 3 |
|
|
frazeológia, paremiológia |
ľudový slovesný útvar, krátke vtipné úslovie, vyjadrujúce obrazne určitú situáciu |
hore hľadel, spadol do jamy |
||
|
pragmalingvistika |
komunikačné stratégie slúžiace na podporu vnímania „tváre” partnera v komunikácii |
vyváženie kritiky vyslovením nejakého komplimentu, preferencia spoločných tém v komunikácii, používanie vtipov, prezývok, zdvorilých oslovení a zdvorilostných výrazov (prosím) a žargónu alebo slangu príslušnej sociálnej skupiny. |
||
|
predikát → prísudok |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
morfológia |
neohybný slovný druh vyjadrujúci určovací vzťah medzi slovami; viaže sa na podstatné meno a zámeno |
v (vo), zo, ku, pred, na, bez, atď. |
||
|
syntax |
rozvíjajúci vetný člen, dopĺňa informáciu o slovese; existuje priamy predmet (v bezpredložkovom akuzatíve), ktorý nasleduje za prechodným slovesom a nepriamy predmet (v inom páde), ktorý nasleduje za neprechodným slovesom |
Jana napíše báseň. Podal mu knihu. Tento sveter mám od mamy. Nehovorili sme o tebe. |
||
|
predmet (mimojazykovej skutočnosti) → denotát |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
slovotvorba |
slovotvorný prostriedok pripájaný pred slovotvorný základ |
pri-malý; do-piecť |
prefix |
|
|
morfológia |
sloveso, po ktorom nasleduje predmet, pričom tento predmet je v bezpredložkovom akuzatíve |
Videla som ho tam. Kupoval kvety. |
this concept does not exist in English; it is a type of a transitive verb, namely, a verb followed an object in the Accusative |
|
|
syntax |
typ tranzitívneho slovesa, ktoré sa spája s predmetom v bezpredložkovom akuzatíve |
čítať (knihu), variť (polievku), učiť (deti), atď. |
||
|
morfológia |
neurčitý slovesný tvar, ktorý vyjadruje dej prebiehajúci paralelne s hlavným dejom vety; má koncovku -úc; nie je v gramatickej zhode s podstatným menom; v dnešnej slovenčine má knižný až archaický charakter, využíva sa najmä v umeleckom alebo vyššom odbornom štýle |
Chápajúc/Pochopiac situáciu, potichu odišiel. |
compound participle |
|
|
syntax |
tvar slovesa, tvorený príponami -úc/-uc/-iac, resp. pridaním -c k slovesu v 3. osobe množného čísla; prechodník sa delí na činný a absolútny (plní funkciu príslovky alebo predložky) |
píšúc, vidiac, nevynímajúc, počnúc |
compound participle |
|
|
préteritum → minulý čas |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
slovotvorba |
lexéma alebo slovo prevzaté do slovenčiny z cudzieho jazyka |
víkend, míting |
||
|
prézent → prítomný čas |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
syntax |
doslovné vyjadrenie toho, čo osoba povedala (citát); používajú sa úvodzovky, ktoré sú jej najvýraznejším formálnym znakom |
Ondrej: “Dnes nebudem môcť prísť.” |
direct speech |
|
|
morfológia |
neurčitý slovesný tvar, ktorý je prechodom medzi slovesom a adjektívom, ale obyčajne sa zaraďuje k slovesám; rozlišujeme (1) činné a (2) trpné príčastie |
1) plačúci, plačúca, plačúce |
||
|
morfológia |
ohybný slovný druh, plnovýznamové slovo pomenúvajúce statické príznaky substancií; ohýbanie zahŕňa skloňovanie a stupňovanie; medzi prídavným a podstatným menom je zhoda v rode, v čísle a v páde; medzi prídavným menom a sponovým slovesom je zhoda v rode a v čísle; v slovenčine rozlišujeme (1) vlastnostné (akostné a vzťahové) a (2) privlastňovacie adjektívum |
1) dobrý, prešovský; |
||
|
syntax |
syntaktický celok zložený z dvoch alebo viacerých rovnocenných jednoduchých viet, spojených priraďovacou spojkou |
Sedel v čakárni a čakal na lekára. Vstal, ale nevedel sa pohnúť ďalej. |
compound sentence |
|
|
frazeológia, paremiológia |
poučná výpoveď vyjadrujúca ľudovú múdrosť, obyč. metaforou al. prirovnaním |
vodu káže, víno pije; kto sa raz popáli, aj na studené fúka; bez vetra sa ani lístok nepohne |
proverb |
|
|
morfológia |
neohybný slovný druh vyjadrujúci okolnosti deja - miesto, čas, spôsob, frekvenciu, mieru, príčinu |
tu/vpravo, zajtra, správne, často, veľmi, náročky |
||
|
syntax |
vetný člen označujúci miestne, časové, spôsobové, príčinné, a iné okolnosti priebehu deja (bližšie určuje sloveso, prídavné meno a príslovku) |
Išiel domov. Prišiel o piatej. Kričal o dušu. Kúpila si to z rozmaru. |
||
|
syntax |
rozvíjajúci vetný člen, bližšie určujúce verbum, adjektívum alebo adverbium; podáva informáciu o mieste, čase, spôsobe, príčine a pod. deja |
Včera nepršalo. Stretli sa za dedinou. Nespieva ktovieako. |
adverbial modifier |
|
|
syntax |
opätovné pomenovanie tej istej skutočnosti; zhodný prívlastok vyjadrujúci to isté, čo predošlé podstatné meno; oddeľuje sa čiarkami, prípadne pomlčkami z oboch strán alebo sa vloží do zátvorky; v minulosti sa prístavok chápal ako zhodný prívlastok, v súčasnosti sa zaraďuje k polopredikáciám |
Donald Trump, prezident USA, sa zúčastní celosvetového kongresu. Svoje nové auto (Audi) zaparkoval za domom. |
apposition |
|
|
syntax |
základný vetný člen, vyjadrujúci dej, činnosť, vlastnosť alebo stav podmetu; rozlišujeme slovesný alebo slovesno-menný prísudok |
Martina čítala pri svetle lampy. Stal sa učiteľom. |
||
|
morfológia |
člen gramatickej kategórie času, ktorý vyjadruje dej súčasný s ohľadom na moment prehovoru, resp. stav v prítomnosti |
Pozerá film. Verí, že urobí vodičák. |
||
|
morfológia |
zámeno, na ktoré sa pýtame “čí/čia/čie? |
môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich |
||
|
syntax |
vetný člen rozvíjajúci podstatné meno, ktorý stojí pred podstatným menom alebo za ním |
biele tričko, cesta domov |
attribute |
|
|
fonetika, fonológia |
Zvýraznenie jednej slabiky v slove (slovný prízvuk) alebo vetného člena (vetný prízvuk) |
Pozri: akcent. |
stress (in English, term “stress” refers to units larger than words) |
|
|
všeobecná jazykoveda |
Jazykovo spracovaná skutočnosť, o ktorej hovoriaci vypovedá; významová stránka vety |
Herkules bol hrdina z gréckej mytológie. |
||
|
fonetika, fonológia |
Zvukové javy, ktoré sa navrstvujú na väčšie zvukové jednotky ako fonémy. |
Sú to variácie výšky hlasu, tempo reči alebo rytmus. |
||
|
fonetika, fonológia |
Jedna z vlastností hlások. |
Zisťuje sa pomocou komutačných testov. Napríklad, na základe fonetických vlastností hlások [s] a [z] v slovách kosa a koza sa dá určiť aj ich znelostná protikladovosť. |
opposition |
|
|
lexikológia |
synonymum s neúplnou významovou zhodou, pri ktorom významový rozdiel zasahuje základnú pojmovú zložku |
konferencia – zjazd, topiť – taviť, pokyn – rozkaz |