| Termín | Jazykovedná oblasť | Konceptualizácia v jazyku pôvodu | Príklad | Preklad zohľadňujúci obsahovú ekvivalenciu |
|
syntax |
schopnosť slovesa spájať sa s inými slovami za účelom vyjadrenia istého konkrétneho významu, určovať počet doplnení, ich formálne stvárnenie a sémantické vlastnosti; resp. vlastnosť slovesa vyjadrujúca to, že sloveso musí byť doplnené ďalším slovom, aby malo plnohodnotný význam |
Dal mi kvety. (*Dal kvetami mnou.) |
valency/valencia |
|
|
syntax |
vedľajšia (podradená) syntaktická štruktúra súvetia závislá od hlavnej (nadradenej) vety v tom istom súvetí; nemôže stáť sama osebe, musí byť podraďovacou spojkou alebo vzťažným zámenom pripojená k hlavnej vete. |
Filip nás navšívi vždy, keď príde do Prešova. |
sub(ordinate) clause | |
|
syntax |
vedľajšia veta, ktorá nahrádza doplnok v hlavnej vete |
Videl som ju, ako čaká na vlak. |
complement clause |
|
|
syntax |
vedľajšia veta, ktorá nahrádza podmet v hlavnej vete |
Kto sa na to necíti, nech sa na vysokú školu ani nehlási. |
subject clause |
|
|
syntax |
vedľajšia veta, ktorá nahrádza predmet v hlavnej vete |
Počul som, že sa situácia zmenila. |
object clause |
|
|
syntax |
vedľajšia veta, ktorá nahrádza príslovkové určenie v hlavnej vete |
Všetci prídu, kam ich pozveme. |
adverbial clause |
|
|
syntax |
vedľajšia veta, ktorá prívlastok v hlavnej vete |
Našla tam knihu, ktorá zjavne patrila Jane. |
relative clause |
|
|
verbum → sloveso |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
syntax |
základná syntaktická jednotka s uceleným významom |
Našla som tvoj list. Všetky prekážky rýchlo prekonali a do cieľa dorazili v predstihu. |
clause/sentence |
|
|
syntax |
základná jednotka syntaktickej roviny jazyka, základná stavebná jednotka vety |
(1) základné (hlavné) vetné členy: podmet, prísudok; (2) vedľajšie (rozvíjajúce) vetné členy: predmet, príslovkové určenie, doplnok, prívlastok, |
sentence element, part of speech |
|
|
fonetika, fonológia |
Časť fonačného prúdu signalizovaná pauzami. |
Vo vete “Keď som sa vrátil domov, nikto tam už nebol.” je čast “Keď som sa vrátil domov” považovaná za vetný úsek. |
||
|
syntax |
spojenie viacerých zástupcov toho istého slovného druhu, ktoré ako celok majú funkciu toho istého vetného člena |
Adam a Eva boli vyhnaní z raja. Izbu vymaľovali a zariadili. |
parallel (correlative) sentence element |
|
|
fonetika, fonológia |
Viaclabičné slová sú slová, ktoré sa skladajú z viac ako jednej slabiky. |
Slovo popresúvať je viacslabičné, lebo má štyri slabiky (po-pre-sú-vať). |
||
|
fonetika, fonológia |
Typ spoluhlásky, ktorá vzniká prudkým pohybom a krátkym dotykom artikulačných orgánov. |
V slovenčine hlásku [r] vyslovujeme ako vibrantu. |
||
|
vid → |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
morfológia |
podstatné meno pomenúvajúce osobu, miesto, a pod., ktoré majú jedinečný charakter, vzťahuje sa na jedinú osobu/miesto bez ohľadu na to, či je v singulári alebo v pluráli, a píše sa s veľkým písmenom |
Peter, Elena, Karlov most, Košice, Piešťany, Vysoké Tatry |
proper noun |
|
|
fonetika, fonológia |
Vokoidná hláska s najvyššou sonórnosťou v slabike. |
Pozri: jadro |
||
|
morfológia |
podstatné meno pomenúvajúce vec, človeka, miesto, zviera a pod., ktoré sa vzťahuje na triedu predmetov alebo javov, atď. s rovnakými vlastnosťami; píšu sa s malým písmenom |
chlapci, strom, dom, pes |
||
|
výpožička → prevzaté slovo |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
fonetika, fonológia |
Akustická vlastnosť slabiky určujúca takúto slabiku ako nositeľa prízvuku (v slovenčine je to stále prvá slabika). |
V slove prízvuk je dôraz na prvej slabike [prízvuk], preto ju vyslovujeme ako akusticky najvýraznejšiu. |
prominence |
|
|
fonetika, fonológia |
Tónina tvoriaca hlasový register. |
0 |
||
|
sémantika, lexikológia, štylistika |
jeden typ jazykových zmien; v priebehu vývoja sa pod vplyvom rôznych faktorov (spoločenské zmeny, konkaty s inými jazykmi a kultúrami) význam jazykových jednotiek môže posunúť, napr. stane sa špecifickejším alebo všeobecnejším. |
Slovo burza pochádza z latinského slova bursa, (= peňaženka), ktoré pôvodne pochádza z gréckeho slova s významom ‘zvieracia skrýša’. |
shift in meaning |
|
|
fonetika, fonológia |
Zvuk na konci plozív (záverových spoluhlások/okluzív), ktorý vznikne uvoľnením záveru. |
Výslovnosť plozív má tri fázy, priblíženie, záver a uvoľnenie záveru. Výbuch, al. explózia vzniká pri uvoľnení záveru tým, že sa uvoľní nakumulovaný vzduch. |
||
|
vzťahové antonymum → konverzné antonymum |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
syntax |
vedľajšia veta uvedená vzťažným zámenom (ktorý, čo, kde, ...), ktorá bližšie určuje vetný člen, ktorý rozvíja; v slovenčine sa vždy oddeľuje čiarkami z oboch strán |
Sused, ktorý sa nám vždy ráno zdravil, včera zomrel. Mesto, kde som sa narodila, sa veľmi zmenilo. |
relative clause |
|
|
morfológia, syntax |
opytovacie zámeno vo funkcii spájacieho výrazu, teda spájajúce dve vety |
Viem, kto volal. Poviem ti, čo som zistil. |
relativizer |