| Termín | Jazykovedná oblasť | Konceptualizácia v jazyku pôvodu | Príklad | Preklad zohľadňujúci obsahovú ekvivalenciu |
|
fonetika, štylistika |
neľubozvučné zoskupenie (tónov alebo) hlások, neľubozvučnosť |
Bŕŕ. Dážď fŕka. Každý smrká, v krpcoch čvŕka, v bruchu škvŕka. |
cacophony |
|
|
slovotvorba |
prevzatie slova al. slovného spojenia z jedného jazyka do iného jazyka jeho doslovným prekladom |
samobsluha podľa Selbstbedienung |
calque, translation loan |
|
|
fonetika, fonológia |
Systém vokálov, ktorý sa využíva ako porovnávacie východisko pre rozličné vokalické systémy. |
|
||
|
frazeológia |
často používaný myšlienkovo prázdny slovný zvrat, ošúchaná fráza |
hodina H, v hodine dvanástej, je mi cťou |
||
|
fonetika, fonológia |
Miešanie artikulačných pohybov pri výslovnosti dvoch za sebou nasledujúcich hlások v jazykovom prejave, zvyčajne na úrovni slabiky. |
|
coarticularion |
|
|
fonetika, fonológia |
Kóda je koncová fáza slabiky. |
text |
||
|
štylistika |
Termín používaný v rámci textovej lingvistiky na označenie významovej (sémantickej a pragmatickej) súdržnosti textových jednotiek (výpovedí) v procese tvorenia a pochopenia textu. |
(Rázusová, 2005) jazykové prostriedky ktoré prispeli ku koherencii replík: |
||
|
štylistika |
Prostriedky súdržnosti a nadväznosti textu, ktoré z neho vytvárajú kompaktný celok; takúto funkciu plnia napríklad konektory. |
A: “Eva, chcel som vám ešte niečo povedať.” |
||
|
lexikológia, morfo-syntax |
gramaticky (syntakticky) podmienená spojiteľnosť slov, na základe ktorej možno odlíšiť jednotlivé významy lexikálnej jednotky |
Z lexikálnych jednotiek [dlhý, dole, polhodina, bežať] dokáže vytvoriť rodený hovoriaci kombinácie dlhá polhodina, bežať dole, bežať polhodinu a vylúčiť kombinácie *dlhý bežať, *dlhý dole a *polhodina dole ako nepravdepodobné a neštandardné |
colligation |
|
|
lexikológia |
významovo podmienené, ustálené spojenie dvoch lexikálnych jednotiek, ktoré sa veľmi často alebo až typicky používajú spolu |
čierny trh, umyť si ruky, nadmorská výška |
||
|
lexikológia, syntax, štylistika |
Za kolokáciu sa považuje skupina významovo príbuzných slov, ktoré sa v texte nachádzajú veľmi často alebo až typicky spoločne, prevažne v rovnakom kontexte (Pecina – Holub, 2002). |
šíry svet, veľký kus cesty |
||
|
lexikológia |
lexikálna jednotka pridružená k inej lexikálnej jednotke ako komponent kolokácie |
zmrzlinový pohár, zubný kaz, čierny deň |
||
|
pragmalingvistika |
Rečový akt, ktorým sa hovoriaci zaväzuje, sľubuje alebo sa zaručuje, že niečo vykoná. |
Určite sa na mňa môžeš spoľahnúť. |
commissive speech act |
|
|
komplement → doplnok |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
fonetika, fonológia |
Postavenie foném v určitom zvukovom kontexte, na základe ktorého je možno určiť dištinktívne vlastnosti takýchto foném. Ak fonologický rozdiel medzi dvomi fonémami nemení význam slova, ide o distribúciu komplementárnu tak, ako je to uvedené v príklade. |
V slovnom spojení s dobrou ženou, zámena [u̯] za [v] v slove dobrou nemení význam slova aj napriek tomu, že obe fonému majú dištinktívne výslovnostné vlastnosti. |
||
|
lexikológia |
slovo v kontrastom vzťahu s iným slovom bez graduálnych prechodov, kde negácia jedného člena opozitného páru automaticky znamená druhé slovo, pričom niet tretej možnosti (nie X= Y) |
správny – chybný, zdravý – chorý, vojna – mier |
complementarity |
|
|
lexikológia |
analýza významu slova pomocou sémantických komponentov (príznakov či sém), ktoré ho odlišujú od významovo súvisiacich slov |
slovo žena je možné definovať pomocou sémantických komponentov [+ŽIVOTNÉ], [+DOSPELÁ], [-MUŽSKÝ] na rozdiel od slov dievča, muž, dieťa |
componential analysis |
|
|
slovotvorba |
jeden zo spôsobov tvorenia slov, výsledkom ktorého je slovo s dvomi alebo viacerými slovotvornými základmi |
more + plavec → moreplavec |
||
|
slovotvorba |
slovo obsahujúce dve al. viac slovotvorných základov |
vodopád, modloslužobník, rybolov |
||
|
štylistika |
prenos najrozličnejších informačných obsahov v rámci rozličných komunikačných systémov s použitím rozličných komunikačných médií, najmä prostredníctvom jazyka |
Ak niekto pozýva svojho priateľa na večierok (ústne, alebo prostredníctvom sociálnej siete, mobilom), odohrala sa medzi nimi komunikácia. |
||
|
všeobecná lingvistika, teória komunikácie |
Zložka komunikácie, tvorí ju jazyk (kód) a signál. |
Zvyčajne sú to jazykové (verbálne) prostriedky, t.j. prvky prirodzeného jazyka. Môžeme komunikovať aj neverbálne (nie pomocou jazyka), napr. mimikou tváre, vtedy je komunikačným prostriedkom mimika . |
communications means |
|
|
štylistika |
Základná a najmenšia jednotka rečovej komunikácie. Jednoduchá jednoslovná výpoveď (1), aj podstatne dlhšie výpovede (2). |
1) “Áno”, |
act of communication |
|
|
štylistika |
prostriedky a prenosové cesty, ktorými sa šíri signál nesúci významy |
Môžeme komunikovať aj posunkovou rečou, v tom prípade sú komunikačnými prostriedkami gestá a mimika tváre. |
communication channel |
|
|
štylistika, teória komunikácie |
V teórii komunikácie ide o prenosové médium, kód, v jazykovej komunikácii ide o jazyk. |
jazyk vo verbálnej komunikácii |
||
|
fonetika, fonológia |
Proces a spôsob určovania variantov a invariantov foném na základe výmeny posudzovaných segmentov. |
V slovách [les] a [pes], [l] a [p] sú fonémy, pretože ich zámenou dochádza k zmene významu slova. |
||
|
štylistika |
Hovoriaci sa usiluje o to, aby poslucháča primäl niečo urobiť, aby poslucháč zmenil svoj postoj, názor, apod. |
Na tvojom mieste by som s týmto chlapom nechodila. |
conative function |
|
|
lexikológia |
1) všeobecná predstava o niečom s presne vymedzeným obsahom, zahŕňa súhrn všeobecných a podstatných znakov; |
slovo stolička u ľudí vyvoláva predstavu o kuse nábytku určenom na sedenie, ktorý ma zvyčajne štyri nôžky, operadlo a pod. |
concept, meaning, signifié, thought, reference, idea |
|
|
štylistika |
Význam pojmu. |
Konceptuálny význam frazémy “ tichá voda brehy myje” je takýto: tichá voda označuje osobu, ktorá sa správa ticho, utiahnuto, bez nejakých väčších aktivít; “brehy myje” znamená, že zrazu príde okamih kedy daná zdanlivo utiahnutá osoba ukáže svetu, čo celý čas tajila a aká je naozaj. |
||
|
0 |
0 |
0 |
0 |
|
|
fonetika, fonológia |
Konkluzívna kadencia je klesavá melódia (tónovy priebeh) na konci vetného úseku, pričom tón na poslednej slabike je najnižší. |
|
||
|
lexikológia |
sekundárny význam slova založený na asociáciách a pocitoch, ktoré dané slovo vyvoláva u hovoriaceho/počúvajúceho |
slovo ihla môže u niekoho vyvolať spomienku na bolesť a odber krvi |
||
|
konotačný význam → konotácia |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
štylistika |
Významový alebo štylistický odtieň doplňujúci základný význam. |
to, čo si spájame s významom slova dovolenka |
connotative/associative/ figurative meaning |
|
|
štylistika |
Priradiť diskurz kontextu,ktorý je pre dané použitie jazyka, pre daný diskurz charakteristický alebo vhodný; používanie jazyka a diskurzu na signalizáciu relevantných aspektov interakčnej alebo komunikačnej situácie. Relevantným aspektom kontextu môže byť v určitom momente rozhovoru napr. žáner (1), komunikačný akt (2), tón reči (3), téma (4), rola v rozhovore (5). |
Diskurz priraďujeme kontextu, ak si kladieme napr. tieto otázky: |
contextualization |
|
|
fonetika, fonológia |
Kontinuanty sú tzv. polosamohlásky l, ĺ, r, ŕ (nedochádza k prerušvaniu fonačného prúdu počas výslovnosti týchto hlások). |
vŕtak, vĺčok, atď. |
||
|
fonetika, fonológia |
Hlásky sú foneticky kategorizované ako spoluhlásky (viď príklad v angličtine); (termín bol zavedený K. L. Pikom) |
V slove anjel je hláska j kontoid. |
||
|
kontrárne antonymum → polárne antonymum |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
kontrastné antonymum → polárne antonymum |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
štylistika |
Disciplína, ktorá skúma, aké metódy a prostriedky používajú komunikanti pri produkcii a interpretácii rôznych aspektov prirodzene sa vyskytujúcich rozhovorov. Jej cieľom je zistiť, ako sa komunikanti navzájom rozumejú a reagujú jeden na druhého vo svojich replikách, ako sa generujú sekvencie rozhovoru. Konverzačná analýza sa dotýka napr. sekvenčnej organizácie rozhovoru (1), tematickej organizácie rozhovoru (2), problému kategorizácie (3). |
1) účastníci rozhovoru v zásade hovoria jeden za druhým, čo nastoľuje problém, kto sa kedy dostane k slovu, ide teda o koordináciu verbálnych aj neverbálnych aktivít účastníkov rozhovoru. 2) o akých témach jeho účastníci budú/majú/chcú hovoriť, napr. určitej téme sa niekedy vyhnú a namiesto nej do rozhovoru zavedú inú tému; 3) napr. výber sociálnej kategórie pre nejakú osobu: o rovnakom človeku môžeme hovoriť ako o Janke alebo o slečne Tkáčovej alebo o priateľke atď.). |
||
|
štylistika |
Skrytý význam výpovede, význam implicitný nevyjadrený explicitne. |
A: “Pôjdeš na lyžovačku do Álp?” B: “Kúpil som si drahý byt”. |
||
|
lexikológia |
slovo v opozitnom vzťahu s iným slovom, pričom jedno vyjadruje vzťah z hľadiska jedného subjektu a druhé ten istý vzťah z hľadiska druhého subjektu |
predať – kúpiť, rodič – dieťa, učiteľ – žiak |
||
|
pragmalingvistika |
Kooperatívny princíp je v konverzačnej analýze predpoklad, že účastníci rozhovoru sa snažia vyjadrovať informatívne, pravdivo, relevantne a jasne. Tento koncept uviedol filozof H. Paul Grice vo svojom článku „Logika a konverzácia” (1975), v ktorom argumentoval, že „výmeny replík” nie sú len „sériou navzájom neprepojených poznámok“. Predstavujú aspoň do určitej miery úsilie o kooperáciu; a každý účastník rozhovoru do istej miery rešpektuje jeho spoločný cieľ alebo aspoň vzájomne akceptované smerovanie rozhovoru. |
Sheldon Cooper: „Premýšľal som o tejto téme a myslím, že by som bol ochotný byť domácim miláčikom rase superinteligentných mimozemšťanov.“ |
cooperative principle |
|
|
kopula → spona |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
kopulatívne sloveso → sponové sloveso |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
štylistika |
Kotext je utváraný predchádzajúcimi a nasledujúcimi časťami daného textu, resp. vzťahmi, ktoré medzi určitým miestom textu a jeho ostatnými časťami vznikajú. V tomto zmysle je kotext dôležitý pre celkovú interpretáciu textu. |
jazyková prepojenosť, tematická nadväznosť, jednoduchá následnosť javov, apod. |
||
|
štylistika, sociolingvistika |
Pidgin, ktorý sa stal rodným jazykom nejakej komunity. |
Tok Pisin, ktorým sa hovorí v Papui Novej Guinei |
Creole |
|
|
štylistika |
(CDA - z ang. ‘Critical discourse analysis’), typ analýzy diskurzu, ktorý chápe jazyk ako aspekt sociálnej praxe a skúma ho ako súčasť širšieho sociálneho konceptu. Snaží sa pochopiť vzťah medzi jazykom a ideológiou diskurzu. Tvrdí, že diskurz ovplyvňuje sociálne štruktúry a zároveň je nimi určený. CDA umožňuje analyzovať spojitosť diskurzu a mocenských vzťahov. Termín kritická diskurzná analýza sa skladá z troch pojmov, „kritická” odkazuje na filozofiu, „analýza” na použitú metódu a „diskurz” na objekt, ktorého sa analýza týka. Snaží sa odhaliť, ako autor diskurzu v ňom vyjadruje ideológiu nejakej skupiny ľudí. |
V tomto ohľade jayzkovedci analyzovali prejavy bývalého amerického prezidenta Obamu a výsledky takýchto analýz ukázali, ktoré kľúčové ideologické koncepty sa v nich najčastejšie vyskytovali (liberalizmus, pragmatizmus, inkluzívnosť, prijatie náboženskej a etnickej rozmanitosti). Na základe toho potom mohli určiť, akú skupinu ľudí oslovil a ideológiu akej skupiny ľudí reprezentoval. |
||
|
kríženie → lexikálna amalgamácia |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
štylistika |
Tvoria ho okolnosti, prostredie, v ktorej vznikol daný diskurz, zahŕňa správanie, myšlienky a presvedčenia, ktoré sú spoločné pre jednotlivcov v určitej komunite a zahŕňa aj jazyk, hodnoty, normy a zvyky danej komunity. |
Spôsob, akým sa identická informácia (napr. akým spôsobom nakladať s peniazmi) prezentuje skupine dospievajúcich chlapcov, sa bude líšiť od spôsobu, akým sa prezentuje skupine starších žien alebo v európskom prostredí a v ázijskom prostredí, pretože každá zo spomínaných kultúrnych komunít má iné presvedčenie, iné hodnoty, používa iné komunikačné stratégie a iný sociolekt. |
cultural context |
|
|
kvázisynonymum → pseudosynonymum |
0 |
0 |
0 |
0 |
