| Termín | Jazykovedná oblasť | Konceptualizácia v jazyku pôvodu | Príklad | Preklad zohľadňujúci obsahovú ekvivalenciu |
|
fonetika, fonológia |
Realizácia je fyzické (akustické) vyjadrenie abstraktnej jazykovej jednotky. |
Napríklad fonéma l má realizácie [l], [l̥] alebo [ĺ̥]. |
||
|
syntax |
otázka, ktorá si nevyžaduje odpoveď; komunikačnou funkciou je vyjadrenie tvrdenia, konštatovania |
Azda je tu niekto, kto sa chce mať horšie? |
rhetorical question |
|
|
fonetika, fonológia |
Výsledok respirácie (dýchania), pričom respiráciou sa rozumie činnosť dýchacích orgánov, ktorá slúži pri reči na vytváranie výdychového prúdu. Fonačný prúd môže byť egresívny alebo ingresívny. |
Počas dýchania prechádza vzduch z pľúc celým fonačným ústrojenstvom, pričom dýchanie bez akejľkovek modifikácie fonačného ústrojenstva je nepočuteľné. Pri akejkoľvek modifikácii fonačného ústrojenstva dochádza k modulácii rečového prúdu a následnej produkcii počuteľných zvukov. |
airflow/airstream |
|
|
fonetika, fonológia |
nevyslovenie niektorých samohlások vyskytujúcich sa v neprízvučných slabikách, obmedzenie kvalitatívných a kvantitatívnych vlastností samohlások v neprízvučnej slabike |
|
||
|
teória informácie |
Redundancia zohráva významnú úlohu pri prenose informácií, zabezpečuje spoľahlivosť prenosu. Redundancia, ako nadbytočnosť systému, zvyšuje čitateľnosť, zrozumiteľnosť prenášanej informácie, ktorá je vždy spojená so zväčšením objemu správy bez zvýšenia jej informačného obsahu (Kraviarová, 2013). |
Redundancia sa využíva pri skúmaní jazyka všeobecne, aj pri skúmaní jeho subsystémov (napríklad zvukového). M. Kraviarovú ju využila na skúmanie verša: vyššia rovnomernosť (pravidelnosť, pravdepodobnosť) výskytu vokalických typov sa odzrkadľuje vyššou hodnotou entropie a teda nižšou hodnotou redundancie, ale na druhej strane príznakové využitie vokálov pri výstavbe básní prejavujúce sa aj eufóniou. |
||
|
syntax, štylistika |
Vzťah medzi gramatickou jednotkou (zvyčajne zámenom), ktorá odkazuje na inú gramatickú jednotku (napr. podstatné meno). V rámci textu je možné odkazovať na výrazy, ktoré sa vyskytnú v ďalšej časti textu, v tom prípade ide o anaforickú referenciu (1); okrem anaforickej referencie je aj kataforická referencia, ktorá odkazuje spätne (2). |
1) Každý, kto ju pozná, Máriu miluje. Zámeno ju odkazuje na substantívum Máriu. 2) Každý, kto Máriu pozná, ju miluje. Zámeno ju odkazuje na substantívum Máriu. |
reference |
|
|
štylistika |
Varieta jazyka, ktorej podoba a použitie sú podmienené komunikačnou situáciou, resp. typom komunikačnej situácie. |
register reklamy |
||
|
fonetika, fonológia |
Pohyb dýchacích orgánov generujúci energiu na tvorenie zvukov reči a materiálného základu reči. |
Pohyb, pri ktorom je vzuch z pľúc tlačený cez celé fonačné ústrojenstvo. |
||
|
rétorická otázka → rečnícka otázka |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
štylistika |
Jazykový prostriedok, ktorý sa používa v oficiálnom prejave na dosiahnutie určitého účinku. |
Rečnícka otázka: |
rhetorical device |
|
|
rod → |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
morfológia |
gramatická kategória podstatných mien (a osobných zámen) vyplývajúca z formálnych aj významových vlastností |
mužský rod (chlap, dub), ženský rod (žena, dlaň), stredný rod (mesto, dievča) |
||
|
fonetika, fonológia |
Vyslovanie spoluhlásky r vo všetkých pozíciach slova. |
V slangovej slovenčine v slove sorry [sori] uplatníme také výslovnostné vlastnosti [r], ktoré ho definujú ako kmitavú spoluhlásku, kdežto pri výslovnosti rovnakého slova v angličtine [ˈsɒr.i] je [r] vyslovené ako aproximant. |
||
|
rovnoznačnosť → synonymia |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
morfológia |
člen gramatickej kategórie slovesného spôsobu, ktorý vyjadruje činnosť namierenú na prijímateľa; môže plniť funkciu príkazu, zákazu, žiadosti, prosby, atď. |
Otvor okno, prosím. Rýchlo sa najedzte. |
||
|
rozkazovacia veta → žiadacia veta |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
rozvíjací vetný člen → vetný člen |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
fonetika, fonológia |
Zvuková zhoda slabík na konci rytmického radu. |
Ticho je v izbe, pera počuť šumot, |
rhyme |
|
|
štylistika, verzológia |
Rým je zvuková zhoda dvoch alebo viacerých slabík na istých bodoch veršov, najčastejšie na ich koncoch. |
Príkladom typu rýmu je združený rým, ktorý sa vyznačuje zvukovou zhodou slabík na konci veršov a dá sa vyjadriť pomocou schémy: „aabb“ |
||
|
fonetika, fonológia |
Zákonité periodické opakovanie tých istých javov v ich časovej alebo priestorovej následnosti, v slovenčine je to striedanie prízvučných a neprizvučných slabík, pričom kombinácia jednej prízvučnej a jednej a viac neprízvučných slabík sa nazýva takt. |
V slovnom spojení “slnko svieti” sú prízvučne slabiky sln- a svie- a neprízvučné -ko a -ti. Ich striedanie v lineárnej organizácii určuje rytmus slovného spojenia. |