| Termín | Jazykovedná oblasť | Konceptualizácia v jazyku pôvodu | Príklad | Preklad zohľadňujúci obsahovú ekvivalenciu |
|
fonetika, fonológia |
Emfáza je intonačné vyzdvihnutie slova vo vete alebo modifikácia dôzazu alebo extrémny dôraz. Citový dôraz. |
Jééj, to je supeeer! Vo vete “Bol to váš syn, kto zvíťazil.” je slovo “váš” zvýraznené kvôli špecifickému významu. Takéto zvýraznenie môže byť pomocou intonácie, hlasitosti, alebo dôraznejšej výslovnosti. |
emphasis |
|
|
všeobecná lingvistika |
Jedna zo základných veličín teórie informácie, |
Entropia sa využíva pri skúmaní jazyka všeobecne (Mistrík 1993), aj pri skúmaní jeho subsystémov. |
entropy |
|
|
fonetika, fonológia |
Vsúvanie hlások do hláskového kontextu. |
kakao → kakavo, rádio → rádijo |
||
|
štylistika |
básnický prívlastok, druh obrazného pomenovania, vyjadruje príznak substantíva, vyjadruje nielen vecný význam, ale emocionálne a esteticky zdôrazňuje niektorú vlastnosť substantíva |
dravé kúzlo |
||
|
lexikológia |
jazykovedný odbor (resp. súčasť lexikológie a historickej lingvistiky), ktorý skúma pôvod, prvotný význam a príbuznosť slov; pôvod slova |
termín lexikológia pochádza z gréckych slov lexikó – slovo a logos – veda, učenie |
etymology |
|
|
frazeológia, štylistika |
pomenovanie nepríjemného javu jemnejším výrazom, zjemnenie; zjemňujúci výraz |
už nie je najmladší (je starý), naposledy vydýchnuť (zomrieť) |
||
|
fonetika, štylistika |
také zoskupenie hlások, ktoré je príjemné na počúvanie |
Horí ohník, horí, na Kráľovej holi. |
||
|
štylistika |
nadväzovanie pomocou výrazov, ktorých význam dokážeme identifikovať, len ak sme v danej komunikačnej situácii |
ak nepoznáme konkrétny kontext nasledujúcej výpovede, tak neporozumieme, na aký objekt zámeno ten odkazuje: “Vyskúšam si tento kabát”. |
||
|
štylistika |
Podrobný, výslovný, zreteľný, zrozumiteľný spôsob vyjadrovania; ak nejakú myšlienku jasne vyjadríme slovami, nielen naznačíme. |
A: Koľko je hodín? |
explicit language/ expression |
|
|
lexikológia, štylistika |
Štylistická príznakovosť slova; spolu s emocionálnymi slovami predstavujú osobitú triedu; sú na opačnom konci škály vo vzťahu k nocionálnym pomenovaniam; expresívny význam sa vždy navrstvuje na denotačný význam; v niektorých je expresívny element vyjadrený sufixáxiou (človiečik), v iných je denotačný komponent zrastený s expresívnym (spinkať); členia sa na expresíva s kladným alebo záporným citovým zafarbením. Expresíva s kladným zafarbením zahŕňajú eufemizmy, deminutíva, hypokoristiká a laudatíva. Expresíva so záporným zafarbením zahŕňajú disfemizmy, augmentatíva, pejoratíva a vulgarizmy. |
Hypokoristikum: ocko; disfemizmus: zdochnúť (vo význame zomrieť); augmentatíva: chlapisko, dlhočizný; pejoratívum: makovica (vo význame hlava). |
expressive words |
|
|
štylistika/lexikológia |
Kladný odtienok významu (napr. vyjadrený pomocou eufemizmu, deminutíva, hypokoristika) alebo záporný odtienok významu (napr. vyjadrený pomocou dysfemizmu, pejoratíva, augmentatíva, hrubého výrazu, vulgarizmu). Používateľ ním vyjadruje svoj subjektívny postoj a citovú zaujatosť. |
kladný: Barborka pôjde spinkať. záporný: Si ty ale somár! |
||
|
všeobecná jazykoveda |
Mimojazykové činitele dokresľujúce prehovor alebo výpoveď. Bezprostredný situačný kontext. |
miesto a čas, kde prebieha konkrétna komunikácia, počet komunikantov, ich spoločné znalosti a vzájomný vzťah medzi nimi, presupozícia (predpoklady hovoriaceho), širší spoločenský situačný kontext: krajina, životné podmienky v nej, jej kultúra, apod. |