| Termín | Jazykovedná oblasť | Konceptualizácia v jazyku pôvodu | Príklad | Preklad zohľadňujúci obsahovú ekvivalenciu |
|
štylistika |
Kultúrno-spoločenský a historický kontext. |
Napr. storočie, do ktorého patrí daný text, spoločenské a kultúrne okolnosti jeho vzniku. |
||
|
štylistika |
Jazyk, ktorého snahou je ovládať myslenie a konanie druhej osoby či viacerých osôb. |
sugestívne vychvaľovanie alebo kritika niekoho/niečoho, napr. nejakého produktu v reklame |
||
|
lexikológia |
slovo, ktoré má v rozličných jazykoch tú istú alebo podobnú formu, ale iný význam, tzv. ,,falošný priateľ“ |
české horký = horúci, slovenské horký = horká chuť, poľské sok = šťava, slovenské sok = rival, anglické actual = vlastný, slovenské aktuálny = súčasný |
interlanguage homonym, false friend, faux amis |
|
|
melioratívum → eufemizmus |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
fonetika/fonológia |
Ustálená konfigurácia intonačných prvkov. |
Pozri: tone-unit. |
||
|
lexikológia, slovotvorba |
slovník, ktorým disponuje hovoriaci vo svojej pamäti obsahujúci nielen určitý zoznam slov, ale aj pravidlá na tvorenie slov, ktoré sa v ňom nenachádzajú |
Predpokladáme, že slovo žltý sa nachádza v lexikóne hovoriaceho. Hovoriaci by si mal vedieť odvodiť význam slova žltkastý, keď sa rozloží na morfémy žlt- a -kastý a takisto by mal následne vedieť odvodiť význam slov ako napr. zelenkastý či ružovkastý. V pamäti hovoriaceho sa tak uloží pravidlo, že nové adjektívum je možné utvoriť pridaním prípony -kastý. a takto utvorené slovo má ten a ten význam |
||
|
mentálny slovník → mentálny lexikón |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
lexikológia |
sémantický vzťah založený na pomenúvaní časti niečoho, kde meronymum je súčasťou väčšieho celku |
päta je súčasťou nohy, čepeľ je súčasťou noža |
||
|
lexikológia |
prenášanie významu na základe vonkajšej podobnosti denotátov týkajúce sa tvaru, farby, funkcie a pod. |
ucho hrnca, krvavé zore, hlava štátu |
||
|
štylistika |
Metafora je nepriamym, obrazným pomenovaním. Vzniká použitím slova v jeho prenesenom význame na princípe podobnosti predmetov a ich vlastností. Ide o prenášanie významu na základe vonkajšej podobnosti denotátov týkajúce sa tvaru (napr. zub píly), farby (napr. kriedová tvár), umiestnenia (napr. čelo sprievodu), rozsahu (napr. kvapka šťastia), funkcie (napr. hlava rodiny); |
Metafora je kľúč, ktorým sa otvára báseň. |
||
|
štylistika |
Ak objektívnou realitou, o ktorej hovoríme, je samotný jazyk, teda jazyk je aj nástrojom aj cieľom komunikácie, v tom prípade hovoríme o metajazykovej funkcii (jazyk použijeme na komunikáciu o samom jazyku). |
použitie jazyka napr. na vysvetlenie kategórie rodu u substanív |
metalinguistic language function |
|
|
lexikológia, štylistika |
prenesenie významu z východiskového slova na slovo cieľové na základe vnútornej alebo logickej súvislosti |
čítať Shakespeara (obsah knihy/ autor), hruška (strom/ovocie), hrad reagoval vyhlásením (miesto /prezident); hlava štátu: hlava sa považuje za najdôležitejšiu časť organizmu, pretože ho riadi, táto funkcia sa preniesla aj na význam „najdôležitejšia funkcia v štáte” (riadi ho). |
||
|
poetika |
Schéma rytmického usporiadania verša. |
jamb, trochej |
||
|
fonetika/fonológia |
Miesto, na ktorom sa predmetná spoluhláska artikuluje. |
Miesto, v ktorom sa artikulátory stretnú alebo priblížia natoľko, aby modifikovali fonačný prúd. Miesto artikulácie je termín používaný pri spoluhláskach. Napríklad [b] je obojperné, pretože pri jeho artikulácií sa zapájajú horná aj dolná pera a [k] je velárne, pretože pri jeho artikulácii je chrbát jazyka v kontakte s mäkkým podnebím. |
||
|
štylistika |
Bezprostredný textový kontext výpovede. |
výpovede predchádzajúce danej výpovedi a nasledujúce za ňou |
micro-context |
|
|
lexikológia |
všetko, čo sa nachádza mimo jazyka (konkrétne aj abstraktné javy) a čo môže byť predmetom jazykového pomenúvania |
ceruzka, brechot psa, láska sú súčasťou mimojazykovej skutočnosti |
||
|
fonetika/fonológia |
Dvojica líšiaca sa len fónou a významom. |
pes - ves, súd - sud |
||
|
morfológia |
člen gramatickej kategórie času vyjadrujúci, že činnosť prebehla, resp. stav bol aktuálny v minulosti |
Žil som 2 roky v Austrálii. Ako dieťa som nemala rada cviklu. |
||
|
mnohovýznamosť → |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
morfológia |
neplnovýznamové (spôsobové) sloveso; sloveso vyjadrujúce vôľu, snahu, chcenie, možnosť, či povinnosť uskutočniť dej |
môcť, musieť, smieť, mať (povinnosť) Mám ešte napísať dva testy. |
modal verb |
|
|
morfológia |
modálny význam; vyjadrenie postoja hovoriaceho k výpovedi alebo k mimojazykovej realite; zahŕňa prostriedky gramatické (1) a lexikálne (2); realizuje sa v 4 typoch viet |
1) slovesný spôsob (oznamovací, rozkazovaci, podmieňovací) 2) modálne slovesá, postojové častice 3) oznamovacia, rozkazovacia, opytovacia, zvolacia |
||
|
štylistika |
dlhšia reč jediného človeka; súvislý neprerušovaný prehovor jednej postavy v literárnom diele. |
Hamletov monológ |
||
|
fonetika/fonológia |
Merná prozodická jednotka dĺžky. |
V slovenčine sa dĺžka jednej krátkej samohlásky rovná jednej móre. Dĺžka dlhej samohlásky sa rovná dvom móram. |
mora |
|
|
morfológia |
najmenšia časť slova nesúca význam; gramatická (inflekčná) morféma nesie gramatický význam, t.j. význam konkrétnej gramatickej kategórie, resp. plnia istú funkciu |
-š: 2.os., sg, aktívum, indikatív, prézent -y: pl, N, atď. |
morpheme |
|
|
fonetika/fonológia |
Morfematická hranica ovplyvňujúca spôsob výslovnosti (zväčša v prípade dvoch za sebou stojacích lexém). |
Napríklad v slovách predpotopný [pret-potopní] a kosba [koz-ba] sa vyznačné hlásky ovplyvňujú vo vlastnosti znelosti. |
||
|
morfológia |
jazykovedná disciplína zaoberajúca sa tvarmi slov; jednotlivé tvary slova vytvárajú abstraktný pojem slova, t.j. súbor všetkých jeho gramatických významov a funkcií |
slovné druhy, gramatické funkcie, gramatické tvary, gramatické morfémy |
||
|
lexikológia |
(v tradičnom chápaní) príčinná odôvodnenosť formy a významu slova, protiklad arbitrárnosti jazykového znaku, možnosť odpovedať na otázku ,,Prečo sa slovo X volá tak?“, môže byť zvuková (jazykové napodobňovanie mimojazykových zvukov), slovotvorná (morfematicko-sémantická korešpondencia motivujúceho a motivovaného slova), sémantická (metaforické al. metonymické prenášanie významu) a pod. |
kikirikí (zvuková motivácia), chodiť – chodník (slovotvorná motivácia), koza – druh telocvičného náradia (sémantická motivácia) |
motivation |
|
|
fonetika, fonológia |
Výsledok fyziologickej činnosti rečových orgánov nevyhnutný pre vytvorenie slabiky (teória R.H. Stetson). |
|