| Termín | Jazykovedná oblasť | Konceptualizácia v jazyku pôvodu | Príklad | Preklad zohľadňujúci obsahovú ekvivalenciu |
|
syntax, štylistika |
Veta, v ktorej je pomenovanie agensa (vykonávateľa deja) odsunuté z pozície podmetu |
Doma sa oddychuje. Práce sa odovzdávajú na sekretariáte. |
agentless passive construction |
|
|
pragmalingvistika, syntax, štylistika |
Priame (po)ukazovanie na skutočnosť alebo na jej označenie v texte (napr. osobnými, ukazovacími, vzťažnými zámenami, určitým členom a pod.). |
Pes, ktorý breše, nehryzie. |
deixis |
|
|
štylistika |
Deklaratívnym rečovým aktom hovoriaceho sa nejaký aspekt vonkajšej situácie zmení, napr. zmena stavu zainteresovaných prítomných |
Týmto vás vyhlasujem za manželov. |
declarative speech act |
|
|
deklinácia → skloňovanie |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
lexikológia, štylistika |
Slovo zdrobneného významu vyjadrujúceho menší rozmer, menšiu mieru niečoho alebo istý postoj k slovesnému deju. Zdrobňujúci význam základnému slovu dodáva zdrobňujúca prípona (napr. -ček, -čka, -ko, atď.) |
chlapček, dievčatko, taštička, Janíčko |
diminutive |
|
|
lexikológia |
základný lexikálny význam slova, ktorý vyjadruje jeho podstatné vlastnosti; vzťah jazykovej jednotky (mena) k predmetu, ktorý je touto jazykovou jednotkou (menom) označený, označovací vzťah medzi slovom a vecou |
slovo ihla označuje nástroj s hrotom a uškom (z tenkého oceľového drôtu) určený na šitie (čo predstavuje jeho denotačný význam) |
||
|
denotačné synonymum → pseudosynonymum |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
sémantika, lexikológia, štylistika |
Lexikálny význam; referencia, vzťah jazykovej jednotky (mena) k predmetu, ktorý je touto jazykovou jednotkou (menom) označený |
Denotačný význam slova stôl je označenie kusa nábytku, ktorý má spravidla štyri nohy a povrch a slúži na servírovanie jedla. |
||
|
lexikológia |
predmet (resp. osoba, udalosť, jav) mimojazykovej skutočnosti označený jazykovým výrazom |
slovo pero označuje nástroj na písanie alebo kreslenie, meno Peter označuje osobu s daným menom |
||
|
slovotvorba |
proces tvorby nového slova pridaním prefixov, sufixov a infixov k slovotvornému základu |
písať→ pisa-teľ |
derivation |
|
|
slovotvorba |
jazykovedná disciplína skúmajúca postupy tvorenia a skladania nových slov al. slovotvornú štruktúru už jestvujúcich odvodených a zložených slov a to, ako takto utvorené slová fungujú v komunikácii |
synonymum termínu slovotvorba, čiže skúma také procesy ako derivácia, kompozícia, abreviácia a konverzia |
||
|
syntax, štylistika |
Podraďovací vzťah, napr. (1) medzi podstatným menom a prídavným menom alebo (2) medzi slovesom a predmetom. |
(1) slnečný deň, |
||
|
lexikológia, fonetika, štylistika |
Územne, spoločensky a funkčne vyčlenený variant národného jazyka s vlastným zvukovým, gramatickým, slovotvorným, lexikálnym a syntaktickým systémom. Nespisovný variant jazyka, ktorý má svoje lexikálno-gramatické (aj zvukové) črty a používa sa na určitom geografickom území, nárečie |
vedieť – znac, dvadsať – dvacec, držať – trimac; šariština a zemplínčina sú regionálne dialekty (používané na istom území) |
dialect, lect NOT having any connotation of attitude |
|
|
štylistika |
Striedanie replík dvoch alebo viacerých hovoriacich. |
A: “Kam si sa vybral?” |
dialogue |
|
|
fonetika, fonológia |
Súvislý výslovnostný prechod z jedného vokálu k druhému. |
Slovenské diftongy sú: ia, ie, iu, ô |
||
|
sociolingvistika |
Koexistencia dvoch variet toho istého jazyka. |
Jazyková situácia v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska je charakteristická diglosiou, pretože v Spojenom kráľovstve koexistuje niekoľko variet angličtiny (napr. londýnska, severoanglická, škótska, írska, atď). |
diglossia |
|
|
fonetika, fonológia |
Skupina dvoch písmenových znakov reprezentujúcich jednu fonému. |
V slovenčine sú to napr. ch alebo dz. |
||
|
štylistika |
Osobitý spôsob výslovnosti. |
starostlivá, nedbanlivá dikcia |
diction |
|
|
štylistika |
Direktívny rečový akt je taký rečový akt, ktorým sa hovoriaci snaží počúvajúceho prinútiť, aby niečo vykonal. |
“Zabehni do supermarketu.” “Mohol by si zabehnúť do supermarketu.” “Nemáme pivo.” |
directive speech act |
|
|
štylistika |
Text; (realizovaný) jazykový prejav; jazyk a jeho používanie; jednotka alebo výsek súvislej reči alebo písaného textu dlhšieho ako veta. |
Monológ, dialóg, list, e-mail, atď. |
||
|
štylistika |
Diskurzná analýza (analýza diskurzu) je transdisciplinárna teória zameraná na obsiahnutie všetkých výpovedí a praktík, ktoré majú charakter diskurzu. |
analýza jazykových |
||
|
fonetika, fonológia |
Prozodická vlastnosť založená na trvaní zvuku. |
Pozri: trvanie |
length |
|
|
lexikológia, štylistika |
slová tvoriace historické jadro slovnej zásoby a pomenúvajúce javy súvisiace s národným etnikom, zvyčajne svojím počtom prevyšujú počet cudzích slov; nové jednotky domáceho pôvodu vznikajú na základe živých slovotvorných postupov. |
mama, deti, otec, mládež, ľudia |
domestic vocabulary (In the Anglophone context, these words are represented by Anglo-Saxon words; core vocabulary). |
|
|
syntax |
vetný člen vzťahujúci sa zároveň na podmet a prísudok alebo predmet a prísudok; v slovenčine sa napr. vyjadruje adjektívom, neurčitkom, príčastím alebo prechodníkom |
Otec vstal unavený. Videl som ho prechádzať cez cestu. |
the concepts in English and Slovak differ (the Slovak concept excludes the combination with copulas) |
|
|
syntax, štylistika |
dodatok na konci vety (repliky), ktorý má kontaktnú úlohu - hovoriaci často od počúvajúceho očakáva potvrdenie povedaného; kontaktová jednotka na konci replík |
Otec je už doma, však? Už odišli, či nie? |
tag question, question tag |
|
|
lexikológia, štylistika |
Dvojtvar (viaceré formy slova, ktoré majú identický význam). |
zas, zase, zasa |
variant expressions |
|
|
lexikografia |
slovník konfrontujúci jazykové javy dvoch jazykov |
Mokráň, P., Fronek, J. 2011. Slovensko-anglický frazeologický slovník; http://www.lingvozone.com/free-online-dictionary, https://slovniky.lingea.sk/anglicko-slovensky |
||
|
morfológia |
sloveso vyjadrujúce činnosť podmetu, t.j. podmet je činiteľom deja, pričom môže ísť o aktuálne prebiehajúci dej, prechodnú (dynamickú vlastnosť) |
Peter číta. Dieťa kašle. |