Elektronický encyklopedický anglicko-slovenský

a slovensko-anglický slovník všeobecnej jazykovedy

Termín
Jazykovedná
oblasť

Konceptualizácia v jazyku pôvodu
Príklad
Preklad zohľadňujúci
obsahovú ekvivalenciu

valencia 

syntax

schopnosť slovesa spájať sa s inými slovami za účelom vyjadrenia istého konkrétneho významu, určovať počet doplnení, ich formálne stvárnenie a sémantické vlastnosti; resp. vlastnosť slovesa vyjadrujúca to, že sloveso musí byť doplnené ďalším slovom, aby malo plnohodnotný význam

Dal mi kvety. (*Dal kvetami mnou.)

valency/valencia

vedľajšia  veta

syntax

vedľajšia (podradená) syntaktická štruktúra súvetia závislá od hlavnej (nadradenej) vety v tom istom súvetí; nemôže stáť sama osebe, musí byť podraďovacou spojkou alebo vzťažným zámenom pripojená k hlavnej vete.

Filip nás navšívi vždy, keď príde do Prešova.

sub(ordinate) clause

vedľajšia  veta doplnková

syntax

vedľajšia veta, ktorá nahrádza doplnok v hlavnej vete

Videl som ju, ako čaká na vlak.

complement clause

vedľajšia  veta podmetová

syntax

vedľajšia veta, ktorá nahrádza podmet v hlavnej vete

Kto sa na to necíti, nech sa na vysokú školu ani nehlási.

subject clause

vedľajšia  veta predmetová

syntax

vedľajšia veta, ktorá nahrádza predmet v hlavnej vete

Počul som, že sa situácia zmenila.

object clause

vedľajšia  veta príslovková

syntax

vedľajšia veta, ktorá nahrádza príslovkové určenie v hlavnej vete

Všetci prídu, kam ich pozveme.

adverbial clause

vedľajšia  veta prívlastková

syntax

vedľajšia veta, ktorá prívlastok v hlavnej vete

Našla tam knihu, ktorá zjavne patrila Jane.

relative clause

verbum sloveso

0

0

0

0

veta 

syntax

základná syntaktická jednotka s uceleným významom

Našla som tvoj list. Všetky prekážky rýchlo prekonali a do cieľa dorazili v predstihu.

clause/sentence

vetný  člen

syntax

základná jednotka syntaktickej roviny jazyka, základná stavebná jednotka vety

(1) základné (hlavné) vetné členy: podmet, prísudok; (2) vedľajšie (rozvíjajúce) vetné členy: predmet, príslovkové určenie, doplnok, prívlastok,

sentence element, part of speech

vetný  úsek

fonetika, fonológia

Časť fonačného prúdu signalizovaná pauzami.

Vo vete “Keď som sa vrátil domov, nikto tam už nebol.” je čast “Keď som sa vrátil domov” považovaná za vetný úsek.

breath-group

viacnásobný  vetný člen

syntax

spojenie viacerých zástupcov toho istého slovného druhu, ktoré ako celok majú funkciu toho istého vetného člena

Adam a Eva boli vyhnaní z raja. Izbu vymaľovali a zariadili.

parallel (correlative) sentence element

viacslabičné 

fonetika, fonológia

Viaclabičné slová sú slová, ktoré sa skladajú z viac ako jednej slabiky.

Slovo popresúvať je viacslabičné, lebo má štyri slabiky (po-pre-sú-vať).

polysyllabic

vibranta 

fonetika, fonológia

Typ spoluhlásky, ktorá vzniká prudkým pohybom a krátkym dotykom artikulačných orgánov.

V slovenčine hlásku [r] vyslovujeme ako vibrantu.

flap

vid 
slovesný vid

0

0

0

0

vlastné podstatné meno (proprium) 

morfológia

podstatné meno pomenúvajúce osobu, miesto, a pod., ktoré majú jedinečný charakter, vzťahuje sa na jedinú osobu/miesto bez ohľadu na to, či je v singulári alebo v pluráli, a píše sa s veľkým písmenom

Peter, Elena, Karlov most, Košice, Piešťany, Vysoké Tatry

proper noun

vrchol 

fonetika, fonológia

Vokoidná hláska s najvyššou sonórnosťou v slabike.

Pozri: jadro

peak

všeobecné podstatné meno (apelatívum) 

morfológia

podstatné meno pomenúvajúce vec, človeka, miesto, zviera a pod., ktoré sa vzťahuje na triedu predmetov alebo javov, atď. s rovnakými vlastnosťami; píšu sa s malým písmenom

chlapci, strom, dom, pes

common noun

výpožička prevzaté slovo

0

0

0

0

výraznosť (prominencia) 

fonetika, fonológia

Akustická vlastnosť slabiky určujúca takúto slabiku ako nositeľa prízvuku (v slovenčine je to stále prvá slabika).

V slove prízvuk je dôraz na prvej slabike [prízvuk], preto ju vyslovujeme ako akusticky najvýraznejšiu.

prominence

výška  hlasu

fonetika, fonológia

Tónina tvoriaca hlasový register.

0

pitch

významový  posun

sémantika, lexikológia, štylistika

jeden typ jazykových zmien; v priebehu vývoja sa pod vplyvom rôznych faktorov (spoločenské zmeny, konkaty s inými jazykmi a kultúrami) význam jazykových jednotiek môže posunúť, napr. stane sa špecifickejším alebo všeobecnejším.

Slovo burza pochádza z latinského slova bursa, (= peňaženka), ktoré pôvodne pochádza z gréckeho slova s významom ‘zvieracia skrýša’.

shift in meaning

vzduchový výbuch (explózia) 

fonetika, fonológia

Zvuk na konci plozív (záverových spoluhlások/okluzív), ktorý vznikne uvoľnením záveru.

Výslovnosť plozív má tri fázy, priblíženie, záver a uvoľnenie záveru. Výbuch, al. explózia vzniká pri uvoľnení záveru tým, že sa uvoľní nakumulovaný vzduch.

burst

vzťahové  antonymumkonverzné antonymum

0

0

0

0

vzťažná  vedľajšia veta

syntax

vedľajšia veta uvedená vzťažným zámenom (ktorý, čo, kde, ...), ktorá bližšie určuje vetný člen, ktorý rozvíja; v slovenčine sa vždy oddeľuje čiarkami z oboch strán

Sused, ktorý sa nám vždy ráno zdravil, včera zomrel. Mesto, kde som sa narodila, sa veľmi zmenilo.

relative clause

vzťažné zámeno (relačné pronomen) 

morfológia, syntax

opytovacie zámeno vo funkcii spájacieho výrazu, teda spájajúce dve vety

Viem, kto volal. Poviem ti, čo som zistil.

relativizer